V budove polikliniky na Mäsiarskej sídlil daňový úrad

Minulý týždeň sme sa venovali histórii jednej z dominánt Mäsiarskej ulice, kostola Uršulínok, i susednej budovy, v ktorej v súčasnosti sídli Stredná zdravotnícka škola sv. Alžbety. Dnes si priblížime dejiny ďalších dvoch domov – budovy, v ktorej sídli Poliklinika Staré Mesto, a domčeka susediaceho s kláštorom dominikánov, v ktorom nájdete útulnú kaviarničku.  

Ako každý štvrtok aj dnes vám ponúkame časom zožltnute zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál ponúka milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol., s. r. o., v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

(RED)

Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková

Najskôr sa zahľaďme na pohľadnicu z roku 1912. Asi dve tretiny na nej zaberá fasáda mohutnej pozdĺžnej budovy (dnes č. 27). Na jej mieste stáli začiatkom 17. storočia tri domy, ktoré po roku 1707 zanikli.

Na ich mieste postavil úrad spravujúci kráľovské majetky (tzv. Spišská komora) v roku 1770 zadný trakt svojho nového paláca a jeden samostatný dom. Medzi nimi vzniklo veľké nádvorie so širokým vstupom z Mäsiarskej ulice pre poštové dostavníky a iné povozy. V tejto časti paláca Spišskej komory zo strany Mäsiarskej ulice boli byty úradníkov komory a cisársko-kráľovský soľný úrad, ktorý zabezpečoval príjmy zo soľných skladov do kráľovskej pokladnice. 

V roku 1854 soľný úrad vystriedal štátny daňový úrad, pre ktorý na mieste vstupu do nádvoria a domu postavili novú peknú trojpodlažnú budovu s 13-osovou eklektickou fasádou s nákladom vyše 87-tisíc forintov. Dodnes kvalitné dielo z roku 1887 svedčí o poctivosti staviteľa Petra Jakaba. Štátny daňový úrad 30. marca 1941 vystriedal tzv. Centrálny zdravotný dom, kde bol aj úrad hlavného mestského lekára a Mestská opatrovňa chudobných. Od tých čias slúži objekt potrebám zdravotníctva, od roku 1945 ako poliklinika.

Zaujímavú minulosť má nárožný dom v susedstve kláštora dominikánov (č. 14). Postavili ho začiatkom 18. storočia. Jeho majiteľkou pred rokom 1850 bola Alžbeta Buľovská, koncom 50. rokov Zuzana Machalová. Na prízemí mal už v 80. rokoch 19. storočia hostinec Jozef Baldusz. Okolo roku 1900 ho vystriedal Šalamún Blau. Po roku 1906 tu predával a opravoval dáždniky František Schön, čo v roku 1909 zachytil fotograf na historickej snímke. Od roku 1928 tu mala kníhkupectvo a papiernictvo Anna Ribárová, ktorá ponúkala aj pohľadnice z vlastného vydania. Po roku 1935 tu náboženské predmety a literatúru predávala majiteľka Anna Knižová až do začiatku 50. rokov, kedy obchod zrušili. Tento malebný barokový dom bol v poslednom čase pekne renovovaný.

V roku 2005 zrušili vstupné dvere z ulice (vľavo) a dom prepojili s budovou č. 16 (čiastočne na snímke vpravo). Ten dal koncom 19. storočia postaviť brúsič nožov Jan Stark, v roku 1911 sa jeho majiteľom stal ďalší výrobca a brúsič nožov Ján Zorger. Jeho vdova Rozália vlastnila dom ešte v 60. rokoch, jej syn tu tiež mal brusičskú dielňu. Nízky dom vľavo stál v uličke, ktorou sa prechádza na nádvorie, kde kedysi boli vojenské potravinové sklady. Jeho majiteľom bol v polovici 19. storočia stolársky majster Jozef Gerster, od konca 80. rokov vyše pol storočia dláždič Angelo Jovanovics, po ňom jeho vdova Magdaléna. Ruiny domu odstránili v roku 1989 a na jeho mieste vznikla v roku 1997 moderná stavba poisťovne Otčina (dnes Uniqua) v štýle „organickej“ architektúry podľa projektu architektov Ladislava Friedmanna, Petra Pásztora a Rastislava Rozmana (číslo 12).