Laibach nie je len o hudbe a imidži

Do košickej Tabačky Kulturfabrik mieri slovinská legenda Laibach. Zastaví sa tu už na budúci utorok 19. apríla v rámci svojho turné, ktoré sa začalo v auguste minulého roka v severokórejskom Pchjongjangu. 

Práve toto vystúpenie označila kapela za jeden z najsignifikantnejších momentov ich histórie. A to aj napriek tomu, že im miestni cenzori skrátili pôvodne plánovaných osemnásť skladieb na deväť a celkovo tak hrali len niečo cez trištvrte hodiny.

Fascinácia totalitou

V košickej Tabačke sa určite nebude nič skracovať, ani cenzurovať. Laibach predstaví časť programu, ktorá tvorila ich kontroverzné vystúpenie v Pchjongjangu, vrátane niektorých nových interpretácií piesní zo svetovo presláveného muzikálu Sound z Music.

Kapela predstaví aj niektoré zo starších skladieb, medzi nimi aj Now You Will Pay a The Great Divide z albumu WAT z roku 2003, ktoré poukazujú na súčasnú problematiku utečencov v Európe a na Strednom Východe. Pre fascináciu totalitnou estetikou sú Laibach často kritizovaní a obviňovaní z propagácie diktátorských režimov. Ich zástancovia však tvrdia, že kapela sa snaží práve takú ideológiu svojou tvorbou ironizovať a zosmiešňovať.

Hudba, ktorá núti premýšľať

„Koncom osemdesiatych rokov sme sa s priateľmi popri užívaní vysokoškolského života venovali nezávislej, respektíve avantgardnej hudbe a kultúre,“ vysvetľuje jeden z dôvodov pozvania Laibach do Tabačky jej riaditeľ Peter Radkoff . „Nebol k dispozícii internet, mp3 a podobné dnešné vymoženosti. Všetku hudbu sme zháňali načierno v podobe pašovaných kaziet, vinylových platní, počúvali sme zahraničné rádiové stanice. Keď sme objavili Laibach, bolo to niečo úplné iné dokonca aj v rámci undergroundovej kultúry. Ich hudba, imidž a celkový prejav nás nútili rozmýšľať a klásť si nástojčivé otázky o spoločnosti ako takej – manipulovanie ľudí politikmi, ohlupovanie masmédiami, kde končí národná hrdosť a začína sa nacionalizmus.“

Laibach nie je len o hudbe a imidži, ale aj o ďalších umeleckých aktivitách – sú hlavným iniciátorom a hudobnou zložkou umeleckej aliancie Neue Slowenische Kunst (NSK), pod ktorou existuje aj maliarske združenie Irwin, divadelný súbor a iné inštitúcie združené spoločným manifestom. V roku 2001 založili svoj vlastný štát s vydávaním vlastných pasov a zorganizovali niekoľko kongresov.

„V konečnom dôsledku to, čo robí Laibach dnes, to, ako nastavuje zrkadlo spoločnosti, pochopíme až neskôr. Určitým spôsobom sú Laibach vizionári. Nikto nerozumel ich zdôrazňovaniu nacionalizmu, kým neprišla vojna v Juhoslávii. Pri videu z turné po USA teraz, po 11. septembri, vám prebehnú po tele zimomriavky. Ako by mali nos vycítiť dusno v spoločnosti, ktoré sa prejaví v blízkej budúcnosti,“ dodáva Radkoff.

Rebeli v opare mystifikácie

Slovinskí Laibach vznikli v roku 1980 v mestečku Trbovlje. Meno si dali podľa nemeckého názvu Ľubľany, hlavného mesta Slovinska. Hrajú industriál a experimentálnu hudbu. Od začiatku sa vo svojej tvorbe snažili odrážať politické dianie, zvlášť totalitu. Lídrom je spevák Milan Fras (na snímke v strede). Prešli turbulentnými osemdesiatymi rokmi so štatútom disidentov voči režimu komunistického vodcu Josipa Broza Tita v bývalej Juhoslávii a zákazom vystupovania. Členovia kapely emigrovali do Anglicka. V Londýne sa prepracovali až k ušiam legendárneho DJ-a Johna Peela, od ktorých už bolo blízko k podpisu zmluvy s Mute, vydavateľstvom Depeche Mode, Nicka Cavea aj Mobyho. Otvorili sa im dvere na globálny trh a Laibach naň vkročili podľa očakávania - v ťažkých vojenských topánkach, s cover verziami Beatles, Rolling Stones, s hymnami rôznych národov sveta. Vždy v opare provokatívnej mystifikácie.    

Laibach
Tabačka Kulturfabrik
Utorok 19. 4. 2006, 20. h

(ŠIL)
Foto: markov