Zelený štvrtok začína veľkonočné trojdnie
Dnes, na Zelený štvrtok, sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie, ktoré zahŕňa Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu. Tieto dni sú pre kresťanov časom pripomienky smrti Ježiša Krista, jeho uloženia do hrobu a zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu. Každý z nich nesie hlboký liturgický význam a bohatú symboliku.
Zelený štvrtok je dňom spomienky na ustanovenie sviatosti eucharistie a kňazstva. Počas rannej omše biskupi spolu s kňazmi slávia obrady, ktoré pripomínajú poslednú večeru, keď Ježiš premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a odovzdal apoštolom kňazskú moc. Večerná omša zahŕňa obrad umývania nôh dvanástim mužom, ktorý vychádza z tradície svätého Gregora Veľkého, ktorý hostil chudobných.
Názov Zelený štvrtok pravdepodobne odkazuje na Getsemanskú záhradu, kde sa Ježiš modlil pred svojím zatknutím. Počas dňa prestávajú zvoniť zvony ako symbol účasti na Kristovom utrpení, a ich zvuk sa ozve až na Bielu sobotu počas vigílie vzkriesenia. Po omši ostáva svätostánok prázdny, večné svetlo zhasnuté a oltáre sa obnažujú, čo pripomína Ježišovu osamelú modlitbu v Getsemani.
Odporúčané články
Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
Zhodné číselné kombinácie na digitálnych hodinách, akými sú napríklad časy 11:11 alebo 22:22, majú podľa princípov numerológie špecifický význam. Priaznivci týchto učení ich interpretujú ako znamenia a spájajú ich s pozitívnymi životnými zmenami či odkazmi z duchovného sveta.
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
