Slovensko si pripomína 106. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika
Pri návrate z Talianska na Slovensko 4. mája 1919 sa jeho lietadlo pri pristávacom manévri zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy v národne uvedomelej rodine evanjelického farára. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 – 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom stal hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik a ďalší traja členovia posádky, ostali dosiaľ nevyjasnené. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, nad svojou rodnou obcou Košariská, tamojšia mohyla je zároveň jeho najväčším pamätníkom.
Na Slovensku v súčasnosti stoja desiatky pamätníkov, sôch či búst venovaných generálovi Štefánikovi. Najstaršia socha generála Milana Rastislava Štefánika stojí v Trnave. Dielo sochára Jána Koniarka odhalili v októbri 1924, len päť a pol roka po Štefánikovej tragickej smrti. Najdlhšie však na svojom mieste stojí socha Štefánika v Predmieri v okrese Bytča, tú neodstránili ani v časoch, ktoré neboli Štefánikovi naklonené.
S myšlienkou uctiť si generála Milana Rastislava Štefánika sochou prišiel Mestský výbor Matice slovenskej v Trnave už v decembri 1923. Matičiari vyhlásili verejnú zbierku, v ďalšom roku už sochu odhaľovali. Na veľkej slávnosti sa okrem Štefánikovej matky Apolónie a ďalších príbuzných zúčastnili predstavitelia československej vlády aj armády a množstvo ľudí.
Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia sochu odstránili, opäť ju, ale už na inom mieste, odhalili až v roku 1969. V období „normalizácie“ bol Štefánik opäť odstránený z verejného priestoru a vygumovaný z učebníc. Trnavskú sochu schovali v priestoroch vtedajšej galérie na Hviezdoslavovej ulici. V roku 1990 prišiel opäť čas odhaliť sochu Štefánika. Chýbal však pôvodný podstavec, reštaurátori preto Štefánika postavili na podstavec, ktorý bol chystaný pre sochu Klementa Gottwalda.
Štefánikovu sochu v Predmieri, dielo Pavla Bána, odhalili v roku 1930. Na svojom mieste vydržala aj po nástupe socializmu, aj počas „normalizácie“. V roku 1998 ju zničila spadnutá lipa, pieskovcovú sochu však reštaurátori dali do poriadku.
Zdroj:(SITA,mt)
Odporúčané články
Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
Tradičné slovenské jedlá majú svoje pevné miesto na rodinných stoloch a jedným z nich sú aj bravčové výpečky s dusenou kapustou a knedľou. Ide o sýte a poctivé jedlo, ktoré spája výraznú chuť šťavnatého mäsa, jemne kyslastú kapustu a nadýchanú domácu knedľu.
Hrachová kaša s údeným mäsom patrí medzi tradičné slovenské jedlá, ktoré vynikajú jednoduchosťou, sýtosťou a výraznou chuťou. Kombinácia jemne rozvareného hrachu, aromatického údeného mäsa a cibľového základu vytvára poctivý pokrm, ktorý zasýti a zároveň pripomenie domácu kuchyňu našich starých mám.
