Kanada nie je len hokej

Desať albumov a každý iný. Hoci názov projektu Destroyer by mohol skôr asociovať tvrdšie žánre, len málokto dokázal v posledných rokoch tak efektívne prepojiť odkaz histórie populárnej hudby, priniesť osobitý prejav, aký velebíme u generačne starších solitérov (Bob Dylan alebo Leonard Cohen) a zároveň byť jednou z hlavných postáv súčasnej a mimoriadne silnej kanadskej nezávislej scény.

Destroyer, alias Dan Bejar a jeho kapela, zahrá v Tabačke vo štvrtok 23. júna.

Minuloročný album Poison Season zastihol Destroyera v štádiu, keď sa jemný, no stále výrazný vokál prelína s dychovými nástrojmi a pesničkovú štruktúru obohacuje o komplexné, často príbehové texty.

Sú to v zásade obyčajné skladby, no spomínaná charizma hlasu a bohaté aranžmány pre veľkú kapelu ich stavajú do pozície niečoho neštandardného. Ako keby Bruce Springsteen alebo David Bowie zostal mladým a v roku 2015 nahral platňu ako Young Americans. Zároveň oscilácia medzi výnimočnosťou a obyčajnosťou na platni Poison Season (a rozhodne aj na jej predchodcu Kaputt) núti poslucháča neignorovať to, čo počúva, neprepínať skladby. Stále je to pritom pop, rock’n’roll, indie… Nazvite to, ako chcete.

Pár rokov dozadu, keď sa široká kanadská nezávislá scéna začala presadzovať v Európe, sa hovorilo, že všetci muzikanti z krajiny javorového listu hrali, hrajú alebo budú hrať buď v Arcade Fire alebo Broken Social Scene.

Samozrejme, išlo o vtip, jeho autori napríklad zabudli, že existuje projekt The New Pornographers, v ktorom sa stretlo množstvo iných mimoriadne talentovaných muzikantov tvoriacich unikátnu zmes popu, indie a štadiónového rocku. Nechýba v ňom ani Dan Bejar, ako spevák, gitarista, autor. Tento kapelový trojlístok a jeho členovia, od Feist, cez Neko Case, Kevina Drewa, Owena Paletta až k Bejarovi vybudovali z kanadskej scény fenomén, ktorý nemusí prinášať invenciu ani experimenty, stačí ak okolo koncentrácie na skladbu ako takú obchádza rockové klišé. Hrať obyčajné pesničky je zrazu niečo mimoriadne.

(NŠ)
Foto: archív tab