Vďaka pomoci Košičanov postavia pod Himalájami tri školy
Aj keď pochádza z tisícky kilometrov vzdialenej krajiny, Slovákov vníma ako svojich blízkych bratov. Nepálčan Dorji Tsering Sherpa pri návšteve Košíc spomínal aj na svojho otca Pasang Futar Sherpu, ktorý sa ako člen expedície Edmunda Hillaryho zúčastnil historicky prvého úspešného výstupu na himalájsky Mount Everest, najvyššiu horu sveta. Bývalý manažér dnes pomáha prinášať vzdelanie do odľahlých kútov jeho rodnej vlasti. K životnému poslaniu ho priviedla trpká rodinná tragédia.
Čo vás spája so Slovenskom?
Pred tromi mesiacmi som sa v Nepále stretol s dvomi Slovákmi, Petrom a Tomášom z košického pohybového centra Ultimuv. Hľadali niekoho, kto u nás pôsobí v sociálnej oblasti. Keďže sa poznám so slovenským konzulom v Nepále, odporučil im mňa… Z hlavného mesta Káthmandu sme spolu vyrazili na vidiek. Cestou som im vysvetľoval, čo neskôr sami videli, že tunajší život je veľmi náročný. Ľudia žijú v chudobe, chýba im hlavne vzdelanie. Nezisková organizácia Sky Memorial Foundation, v ktorej som predseda, pomáha práve v tejto oblasti. Keď členovia Ultimuv videli výsledky našej práce, rozhodli sa nás podporiť a odvtedy spolupracujeme. Vďaka ich finančnej pomoci sa práve teraz budujú v odľahlej oblasti Makawanpur tri školy. Tie sú nesmierne dôležité, keďže vo väčšine prípadov musia deti za vyučovaním dochádzať aj dve hodiny pešo denne v strmých horách. V spolupráci so Slovenskom tvoríme významnú históriu.
Čo vás priviedlo do Košíc?
Začiatkom februára ma pozvali na konferenciu do Viedne. Keď som prišiel do Európy, moji noví košickí priatelia ma tu pozvali. Vzali ma aj na Lomnický štít, kde sme sa vyviezli lanovkou, i na mnoho ďalších krásnych miest v okolí. Slovensko je v zime nádherná krajina. Určite sa tu chcem ešte prísť pozrieť aj v lete.
Pracujete v nadácii, ktorá sa venuje vzdelávaniu a pomoci deťom. Ako ste sa k tomu dostali?
Je to dosť smutný príbeh. Mám tri dcéry. Tá najmladšia pracovala ako letuška v domácich aerolinkách, v ktorých som podnikal. Bola na palube lietadla, ktoré 24. augusta 2010 tragicky havarovalo. Pád lietadla neprežilo 14 ľudí. Osem Nepálčanov, štyria Američania, Brit a Japonec. Medzi zosnulými bola aj moja dcérka Sarah. S manželkou nás táto udalosť nesmierne zarmútila. Bola veľmi talentovaná, mladá a krásna, no odišla… Manželka mi vtedy povedala, že s týmto podnikaním musíme skončiť, pretože je to príliš nebezpečné. Spolu s rodinami zosnulých sme si povedali, že musíme tento smútok prekonať. Preto sme založili nadáciu. Pomenovanie SKY je zložené z iniciálok mien troch mladých obetí nehody. Našej Sarah, Američanky Kendry a Japonca Yuki.
Dnes fungujeme ako medzinárodná rodina. Z peňažných darov pomáhame malým projektom v oblasti vzdelania. Podarilo sa nám zriadiť už aj dve malé zdravotnícke kliniky a vybudovať aj cestu, ktorá tu hrá dôležitú úlohu. Za osem rokov našej činnosti sa nám podarilo postaviť a obnoviť už 14 škôl. Tento rok je pre nás významný. Aj s pomocou zo Slovenska podporíme vznik siedmich škôl.
Plánujete aj ďalšiu spoluprácu so Slovákmi?
Rozhodne áno, spolu budeme pracovať na malých projektoch v našej krajine. Pokúsime sa pripraviť niečo v oblasti fyzioterapie, v ktorej pracuje aj košické Ultimuv. Ja zase viem ponúknuť moje vedomosti o mentálnom zdraví a hľadaní pokoja.
Ste synom slávneho šerpu, nosiča batožiny a sprievodcu v Himalájach, ktorý sa zúčastnil na historicky prvej úspešnej expedícii na Mount Everest v roku 1953. Rozprával vám aj nejaké príbehy z hôr?
Môj otec, rovnako ako aj moji dvaja bratia, sú horskí sprievodcovia a nosiči. Narodil som sa dva roky po otcovom úspešnom výstupe v dedinke blízko Mount Everestu. Je to posledná dedina, kam horolezci prídu predtým, ako sa podujmú na výstup. Otec mi veľakrát o svojich príhodách v horách rozprával. Hovorieval, že šerpa do hôr nejde preto, že to má rád, ale preto, lebo musí, pretože tam nie je iná práca. Všetky príbehy otca viem zhrnúť do pár slov – konaj, alebo zomrieš.
Vy ste sa dali na podnikanie, prečo?
Lezenie po horách nie je ľahká práca, je to náročné a nebezpečné. Preto si môj otec povedal, že jeden syn to robiť nebude a musí sa vzdelať. Priniesol ma do Káthmandu, hlavného mesta. Preto viem čítať, písať a hovoriť aj po anglicky. Chcel som sa stať doktorom, ale stálo to veľa peňazí a nedokázal som získať štipendium od štátu. Po skúsenostiach môjho otca som začal podnikať v oblasti turizmu, kde som pôsobil 35 rokov. Neskôr som začal robiť, ako som spomínal, aj v oblasti domácej leteckej prepravy.
Stretli ste sa aj so slovenskými turistami v Nepále?
Nie, počas môjho pôsobenia v oblasti turizmu som Slovákov nestretol. Keď som ich ale teraz spoznal, myslím, že máme toho veľa spoločného. Aj vy tu máte radi hory. My, Nepálčania, sme spočiatku rezervovaní voči ostatným. Keď sa spriatelíme, sme veľmi srdeční. To mi sedí aj u Slovákov.
V Nepále došlo v posledných desaťročiach vďaka najvyššiemu pohoriu sveta k obrovském rozvoju turizmu. Prinieslo to aj nejaké problémy?
Áno. Pod Everestom je strašne veľa turistov, na niektorých miestach či horských chodníkoch sa tvoria zápchy, čo je miestami veľmi nebezpečné pre samotných turistov. Negatívnym javom je aj väčšie znečistenie odpadkami. Teraz nám s tým pomáhajú ostatné krajiny, aby sme si udržali naše hory čisté, pretože Nepál to sám nedokáže. Ako negatívum vnímam aj to, že sa doma stávame viac materialistickí, a to nie je dobrý vzor pre mladú generáciu. Na druhej strane rozvoj turizmu priniesol aj ekonomický rast a dal miestnym ľuďom prácu. Počas sezóny sa skoro každé obydlie premení na dočasný hotel…
Nepál si v histórii prešiel sériou politických tráum, vrátane vyvraždenia takmer celej kráľovskej rodiny, vlády komunistov i demokratického chaosu. Aká je u vás aktuálna situácia?
Vskutku, Nepál si prešiel od roku 1990 takmer 15-ročnou občianskou vojnou. V minulosti o moc zápasili komunisti, vtedy štát ekonomicky skolaboval. Neskôr nastalo obdobie politickej nestability, z monarchie sme rýchlo prešli do demokracie. Premiéri sa nám tu striedali každých osem mesiacov, štát stál na mieste. Pred pár rokmi nás zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou takmer 8 stupňov, ktoré spôsobilo stratu životov i poškodenie priemyslu. Teraz už máme stabilnú vládu, a nastáva pokrok. Problémom u nás je aj vysoká miera korupcie, ale aj to sa už mení. Musí sa to zmeniť!
foto: archív dts, veja
