Začínajú sa sviatky života a jari. Ktoré zvyky a tradície sme si zachovali?
Veľkonočný čas predstavuje jeden z najvýznamnejších úsekov zvykoslovného roka. Z kresťanského hľadiska má svoj pôvod v samotnej podstate viery, je oslavou umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.
Je to aj obdobie jarnej rovnodennosti a obdobie so zrejme najväčším počtom obradov a zvykov. Čo všetko Veľkej noci predchádza a ako sa prežívala kedysi i dnes denníku KOŠICE:DNES porozprávala etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová.
Všetky obrady tohto obdobia boli určené na zabezpečenie prosperity hospodárstva, dobrej úrody, zdravia ľudí i domácich zvierat. Aj preto platila zásada, že ak majú mať rituálne úkony úspech, ľudia musia upratať dom, vyčistiť dvor a celé gazdovstvo. Robilo sa to zvyčajne v strede veľkého týždňa a práve podľa toho dostal tento deň prívlastok ometná streda.
Zvony stíchli
Ďalší deň sa pripravovali zeleninové jedlá, preto sa štvrtok nazýva zelený. Dodnes sa pri liturgii zachováva obrad umývania nôh a poslednýkrát sa zazvoní počas Glórie. Potom už zvony nebijú, hovorí sa, že ich zaviazali, alebo že odleteli do Ríma. S posledným zvonením boli spojené aj rozličné drobné povery. Ženy mali obísť okolo domu so zväzkom kľúčov a silne štrngať, aby zahnali myši, alebo mali triasť stromy, aby sa urodilo veľa ovocia.
Vo Veľký piatok sa ľudia väčšinou starali o vlastnú telesnú očistu. Nadprirodzené vlastnosti a magická moc sa pripisovali tečúcej, pramenitej vode hlavne na úsvite Veľkého piatka. Podľa ľudovej povery sa ňou liečili kožné choroby. Aby bol celý akt účinnejší, bolo potrebné vo vode zanechať nejaký osobný predmet. V tento deň sa všeobecne verilo, že ľudia ani zvieratá necítia bolesť, preto napríklad značkovali na salaši ovce. Tak ako sa hojili rany zvieratám, tak sa mali zaceliť rýchlo aj poškodené miesta na rastlinách. Preto sa odporúčalo štepiť mladé stromčeky či rezať konáre.
Paska a syrek
Najviac starých zvykov sa dodržiava najmä na bielu sobotu. Dôraz sa aj dnes kladie na prípravu veľkonočných jedál. Sviatočné pokrmy sa pripravujú v každej domácnosti. Gazdiné na východe pečú aj dnes biele kysnuté koláče – pasky, z mlieka a vajec pripravujú syrek, vo vode varia šunku, klobásky a vajíčka.
Obľúbené sú aj miestne krajové špeciality, napríklad pečený baránok pozostávajúci zo zmesi mäsa, vajec, žemlí, klobásky a zelenej vňate. Inde sa pečie jahňa či robí huspenina.
Aby po dlhom pôste kaloricky výdatné jedlá ľuďom nezaškodili, nechávajú si ich posvätiť v kostole. V našich mestách a dedinách sa svätia jedlá v sobotu po vigílii alebo v nedeľu ráno. Svätenie vykonáva kňaz za asistencie miništrantov a kostolníka.
[ad][/ad]Vajíčko je symbol jednoty
Vedeli ste, že aj konzumovanie jedál by malo prebiehať podľa zaužívaného rituálu. Matka, alebo najstaršia žena v rodine, rozdelí každý druh jedla na toľko častí, koľko je pri stole prítomných. Potom sa všetci pomodlia a až tak začnú jesť. U katolíkov sa ako prvé je vajíčko. Jednak preto, aby rodina držala spolu ako bielko a žĺtko vo vajíčku.
Vajíčka boli oddávna starým symbolom Veľkej noci. Za najkrajšie boli považované zafarbené červenou farbou. Boli to poslovia lásky, na ktorých boli aj veršíky. Zajac je tiež veľmi známy symbol Veľkej noci. Pôvod však má v nemecky hovoriacich krajinách. Tam bol uctievaný pre svoju plodnosť.
Pečenie barančeka sa u nás rozšírilo vplyvom kresťanstva, lebo symbolizovalo aj obeť za utrpenie Ježiša Krista. Bahniatka tú typickým jarným symbolom prebúdzajúceho sa života.
Oblievačky pretrvali
Pôvodne sa na východnom Slovensku iba skoro ráno oblievalo. Mládenci chodili spoločne po domoch, kde boli dospelé dievčatá. I ženáči sa zúčastňovali týchto obradov, ale im sa patrilo oblievať iba najbližšiu rodinu. Dnes sa už oblievačka v potoku či pri studni považuje za veľmi drastickú. Skôr sa používajú menšie hrnčeky, striekačky či voňavky.
Avšak polievanie i šibanie musí byť výdatné a štedré a mužská časť populácie každoročne vymýšľa, akými trikmi pripraviť dievčatám nezabudnuteľný veľkonočný pondelok. Aj dievčatá pri očakávaní návštevníkov sa skrývajú už iba navonok a bez veľkej ujmy vydržia výdatné polievanie. Tieto zvyky sa tešia všeobecnej obľube v mestách i na vidieku.
[article slug=”slovakom-cez-veku-noc-zatvorene-obchody-neprekazaju”][/article]
