Košice I a Bratislavský kraj a vedú v testovaní deviatakov
Celoslovenské Testovanie 9 tento rok absolvovalo vyše 49-tisíc žiakov na 1 653 školách. V teste z matematiky dosiahli deviataci a ich rovesníci na iných školách priemernú úspešnosť 57,4 %, zo slovenského jazyka a literatúry 60 % a z maďarského jazyka a literatúry vyše 59 %.
Podľa ministerstva školstva rozdiely vo výsledkoch jednotlivých okresov ukazujú, že socioekonomický status je určujúcim činiteľom vplývajúcim na výsledok žiaka. „Výsledky Testovania 9 opäť potvrdili, že sociálne zázemie má zásadný vplyv na výsledky žiakov. Preto intenzívne pracujeme na tom, aby všetky deti, bez ohľadu na to, v akom regióne alebo podmienkach vyrastajú, dostali šancu na kvalitné vzdelanie. Verím, že práve touto cestou dokážeme postupne znižovať regionálne rozdiely a posilňovať férovosť v našom školskom systéme,“ hovorí minister školstva Tomáš Drucker.
Deviataci základných škôl dosiahli z matematiky priemernú úspešnosť 55,4 %. Ich rovesníci na stredných školách, vrátane gymnázií, mali úspešnosť cez 74 %. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci v Bratislavskom kraji a v okrese Košice I. Naopak, výrazne horšie oproti celoslovenskému priemeru sa darilo žiakom v okresoch Medzilaborce, Rimavská Sobota, Gelnica a Trebišov. Horšie výsledky dosiahli aj žiaci z Rožňavy, Poltára, Vranova nad Topľou či Kežmarku. Vo všetkých týchto okresoch zastúpenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi prevyšuje hranicu 5 %.
Žiaci deviateho ročníka základných škôl dosiahli v teste zo slovenského jazyka a literatúry priemernú úspešnosť 58,2 %, pričom medzi jednotlivými krajmi boli výsledky porovnateľné. Na stredných školách bola priemerná úspešnosť 74,4 %, z toho gymnáziá prekročili 75 percent a osobitne osemročné gymnáziá dosiahli priemernú úspešnosť 78 percent. Najlepšie priemerné výsledky dosiahli žiaci z bratislavských okresov i okresov Banská Bystrica a Košice I. Najhoršie oproti celoslovenskému priemeru boli výsledky žiakov v okrese Gelnica, ale aj v okresoch Medzilaborce, Kežmarok, Trebišov, Poltár, Vranov nad Topľou, Rožňava a Krupina. Aj tu platí, že v týchto okresoch je podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi viac ako 5 %.
Ministerstvo školstva chce postupne zavádzať povinné vzdelávanie od čo najútlejšieho veku, realizovať národné projekty podporujúce inklúziu, desegregáciu, zrušiť dvojzmenné prevádzky a zvýšiť kapacity materských i základných škôl. Tiež podporovať vzdelávacie príležitosti všetkých detí prostredníctvom adaptačných tried a zabezpečiť podporu učiteľom i odborným zamestnancom, vrátane systému nárokovateľných podporných opatrení. Pomôcť by podľa ministerstva mala aj zmena spôsobu vyučovania matematiky a dvojúrovňová maturita z nej.
Testovanie 9 sa tento rok konalo v druhej polovici marca a v náhradnom termíne začiatkom apríla. Zúčastnili sa na ňom deviataci základných škôl a ich rovesníci, ktorí navštevujú 4. ročník gymnázií a tanečných konzervatórií s osemročným vzdelávacím programom. Rovnako boli testovaní aj prváci stredných škôl s päťročným vzdelávacím programom, ktorí nastúpili z ôsmeho ročníka základnej školy. Absolvovali ho aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zúčastniť sa na ňom mohli aj žiaci vzdelávaní podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Testovanie sa uskutočnilo na 1 653 školách, z toho bolo 1 483 základných škôl, 146 gymnázií, 21 stredných odborných škôl a 3 tanečné konzervatóriá. Z celkového počtu škôl bolo 1 506 s vyučovacím jazykom slovenským, 126 s vyučovacím jazykom maďarským, 15 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 1 škola s vyučovacím jazykom ukrajinským a 5 škôl s iným vyučovacím jazykom.
Na Testovaní 9 sa v riadnom termíne zúčastnilo 1 008 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo je 2,1 % z testovaných žiakov, 845 žiakov z rodín poberajúcich príspevok v hmotnej núdzi, 1,7 % z testovaných žiakov, 956 cudzincov, 1,9 % z testovaných žiakov, a 14 žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Zdroj:(pda)
Odporúčané články
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
