Na Jazere pribudol rozprávkový náučný chodník pre deti (FOTO)
Rekreačná lokalita v mestskej časti Košice – Nad jazerom získala nový interaktívny prvok pre deti a rodiny. V štvrtok sa tam slávnostne otvoril náučný chodník, ktorý premenil bežnú prechádzku pri jazere na rozprávkové dobrodružstvo. Jeho symbolický krst prebehlo bylinkovým čajom za účasti starostky Lenky Kovačevičovej.
„Veľmi si vážim nielen kreativitu a odhodlanie študentiek, ale aj ich konkrétny prínos k skvalitneniu tejto lokality. Vďaka nim sa naše jazero stáva ešte atraktívnejším miestom pre deti a rodiny,“ uviedla starostka Lenka Kovačevičová vo svojom príhovore.
Autorkami projektu sú Dominika Ločová a Alexandra Petrešová, študentky Súkromnej strednej odbornej školy na Bukoveckej ulici, pod pedagogickým vedením Stanislavy Karolyi. Práve ich nápad vytvoriť osem tematických stanovíšť so sprievodnými postavami víly Jazierky a vodníka Čľupka získal 1. miesto v krajskom aj celoslovenskom kole Stredoškolskej odbornej činnosti.
Každé stanovište chodníka je vybavené úlohami zameranými na faunu, flóru a ekologické témy, ktoré hravou formou rozvíjajú detskú zvedavosť, pohyb a vzťah k prírode. Mestská časť zároveň spustila aj výtvarnú súťaž pre deti, ktoré môžu do 30. septembra 2025 zaslať svoje kresby s tematikou náučného chodníka na adresu školy SSOŠ Bukovecká 17, 040 12 Košice.
Galéria
Zdroj: (META/ Mestská časť Košice – Nad jazerom)
Odporúčané články
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
