Košičan tancuje balet vo Varšave

Pri tanci zotrval, aj keď vyskúšal mnoho iných aktivít. Stavil všetko na jednu kartu a rozhodol sa stať profesionálnym tanečníkom. Dnes Peter Džubera pôsobí vo Varšave, kde získal angažmán. V štúdiu televízie KOŠICE:DNES ho vyspovedala moderátorka Janka Poľová. 

Mladý, 22-ročný Košičan, je profesionálnym tanečníkom baletu. Aktuálne tancuje vo Varšave v divadle Biały Teatr Tańca. Jeho cesta k baletu je neobvyklá. Dostal sa k nemu cez hip-hop. „Začínal som v tanečnej škole Outbreak hneď pri jej vzniku. Šiel som na gymnázium, ale tanec ma stále držal. Predtým som robil aj množstvo iných športov – karate, vodné pólo, zápasenie, hokej, aj basketbal. Z toho všetkého ma stále najviac držal tanec. Nebol som najlepším študentom, lebo som stále behal do tanečnej sály,“ spomína tanečník. 

Tvrdý tréning

To viedlo k rozhodnutiu stať sa profesionálnym tanečníkom. „Aj keď som nemal ani šajnu, čo to obnáša, dal som sa na to. Vsadil som všetko na jednu kartu,“ hovorí P. Džubera. 

Jeho pracovný deň začína o 10. hodine tréningom. „Vstávam štyri hodiny predtým, dám si výdatné raňajky a potom mám tréning od šesť až do desať hodín. Závisí to od náročnosti predstavenia aj pripravenosti súboru,“ približuje. 

Aj keď odišiel len k severným susedom, vníma isté rozdiely v spoločnosti. „Na porovnanie, Poliakov je omnoho viac ako nás, preto je aj záujem o kultúru vyšší. Investuje sa viac prostriedkov do divadiel a umenia než u nás.“ 

Vstáva s úsmevom

Balet je často vnímaný len ako tanec žien v tylových sukniach, v ktorom sa výnimočne mihnú muži. Ako sa Košičan vyrovnáva s posmeškami ľudí, keď im prezradí, kým je? „Spýtam sa toho človeka, či je šťastný vo svojom živote. Či vstáva o šiestej ráno s úsmevom na tvári. Pretože ja áno.“

Návštevníci baletného predstavenia vidia profesionálne vystúpenie, ktorému predchádza práca aj drina. „Myslím, že disciplína, bolesť a drina nie je len v umení, ale všade. Podľa mňa je to nevyhnutná cesta k úspechu. Pre mňa je to hlavne o psychickej stránke, tá je pre mňa náročnejšia než fyzická drina. Na tú si človek zvykne, rovnako ako futbalisti či hokejisti. Ja posilňujem s vlastnou váhou kvôli akrobatickým prvkom v choreografii,“ hovorí Džubera. Dodáva, že tanečník musí byť pri vystúpení aj hercom, čo bol preňho osobne ťažký boj, ktorý zvládol až počas praxe.

(EH, JP)