Povesť Pavla Pašku v Košiciach najviac trpela pre bývanie

Miesto bydliska mu vyčítali politickí oponenti, médiá, aj bežní Košičania. Vypomstilo sa mu aj počas zdravotníckych protestov na sklonku jeho politickej kariéry.

Pre mnohých v jeho rodnom meste bol Pavol Paška „ten, čo býva v Mestskom parku“. Tento obraz o ňom bol v Košiciach ešte silnejší ako povesť muža, ktorý so skupinou Košičanov dosadených na kľúčové posty, ovládal finančné toky v slovenskom zdravotníctve. 

Objekt je v katastri nehnuteľností zapísaný ako polyfunkčný športovo–relaxačný dom, lebo územný plán tu bytové priestory nedovoľuje. Rozšírenú mienku, že bol postavený na úkor verejného priestoru, ktorý je navyše súčasťou pamiatkovej rezervácie, nezmenila žiadna zo súvisiacich okolností.

Takou bolo to, že komplex skolaudoval stavebný úrad za primátora Františka Knapíka (KDH). Aj trvalý pobyt v nebytovej budove Paška získal v roku 2007, teda v čase, keď v meste nebol pri moci Smer.

Súčasť parku 

Aj keď na papieri apartmánový dom stál v tesnom susedstve parku, verejnosť ho oprávnene vnímala ako jeho súčasť. Dôvodom bolo, že priestor pred ním tvoril s parkom funkčný celok. Zreteľne ho do neho začleňovalo aj vonkajšie oplotenie Mestského parku.

Práve kontroverzné bývanie zrejme prispelo k tomu, že v novembri 2014, počas volebnej noci v štábe primátora Richarda Rašiho, Paška zložil funkciu šéfa parlamentu. Ak môžeme veriť jeho slovám o dôvodoch demisie, že si „nenechá rozvracať rodinu”, potom mal na mysli práve nahnevaných ľudí pod jeho zvonku nepriehľadnými oknami. 

CT protest 

S prepuknutím zdravotníckych káuz bolo jasné, že Paška si luxusný mezonet už nebude môcť naplno užívať. Ako sa neskôr ukázalo, svojími dôsledkami bol najvýznamnejší protest pred jeho bývaním v novembri 2014. Na akcii sa ukázalo sa na nej, že časť Košičanov nezabudla na to, za akých okolností sa podpredseda Smeru dostal k adrese Mestský park č. 1.

Zhromaždenie zvolala opozícia pre neúspešný pokus predať predražený CT prístroj nemocnici v Piešťanoch spoločnosťou Medical Group. Firmu pod názvom Fakon Paška, napríklad aj so Zdenkom Trebuľom, v 90. rokoch zakladal. Motív zmanipulovaných obstarávaní v zdravotníctve účastníci opakovane prekrývali témou Paškovho bývania a zdôrazňovali verejný charakter jeho okolia.

Vznikol symbol 

V októbri 2015, sa pred apartmánový dom presunul z Hlavnej ulicie protest proti „košickej klike v zdravotníctve”. Bolo to krátko potom, čo Marcel Foraia odstúpil z čela Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre zmluvy s firmami svojej 77 – ročnej tety.

Mestský park si za miesto demonštrácie vo februári 2016 vybrali zdravotné sestry. Ich organizácie chceli Paškovi odovzdať otvorený list. Podozrievali ho, že presadil, aby sestry, ktoré sa pripojili k protestným hromadným výpovediam, nemocnice neprijali späť do zamestnania.

Postupne sa tak z polyfunkčného komplexu stal pre časť verejnosti symbol arogancie politikov. Dopomohla k tomu aj informácia, že hoci Paška už mesiace nebol v ústavnej funkcii, na objekt dohliadali policajti z úradu pre ochranu ústavnných činiteľov.

Vnímal  to ako traumu 

V roku 2015 Paška podal žalobu na viacerých opozičných politikov. Z jej znenia vyplýva, že CT protest pod svojimi oknami niesol ťažko. „Samotné zhromaždenie, nenávistné skandovanie na prahu súkromného priestoru a bezprostredný kontakt verejnosti s obydlím navrhovateľa, vyvolávalo oprávnené obavy, strach a traumatizujúce prežívanie celej situácie,” citoval z dokumentu denník Korzár.

Paška si nikdy verejne nepriznal, že bolo chybou, že ako politik išiel bývať na tak spoločensky exponované miesto v Košiciach. 
„Zákon je výraz etiky. Dnes stovky ľudí – napríklad zahraniční manažéri – bývajú kdekade a majú tak aj trvalý pobyt,“ odpovedal v roku 2008 Plus 7 dní na otázku, či formálne zákonný postup okolo domu v parku bol aj etický. 

Čítajte aj: 

• Pavol Paška Zomrel pred nemocnicou
• Pavol Paška nebude mať štátny pohreb
• Richard Raši o Paškovi: Bol stále plný chuti do života