Okoličányho a spol. mohli na rozsudok predviesť

Viac možností, ako zabrániť úteku odsúdených mužov z košického podsvetia, mal k dispozícii zrejme súd, nie polícia.

Päť dní po právoplatnom odsúdení Róberta Okoličányho a ďalších členov jeho skupiny na nepodmienečné tresty odňatia slobody nie je známe, koľkých z nich sa podarilo reálne dostať za mreže. Polícia naposledy vo štvrtok informovala, že z trinástich odsúdených zatkla len Jaroslava Potučka, ktorý si začal odpykávať doživotný trest. V rovnaký deň vyhlásila pátranie po Okoličánym a Jozefovi Leškovi. Prvý dostal tiež doživotie, druhý 24 a polroka väzenia. 

V piatok na otázku denníka KOŠICE:DNES o aktuálnom počte zadržaných už policajné prezídium odpísalo, že informácie bude poskytovať len na svojom Facebooku. Tam zverejnilo štatistiky o počte policajtmi vypátraných a zadržaných osôb za roky 2010 až 2015. Čísla doplnila o niektoré najmä mediálne známe mená.

Polícia: Chytíme ho 

„Za posledné roky sme chytili stovky zločincov a 276 sme ich dodali priamo do basy… Róbert Okoličány je naším ďalším cieľom. Tak ako sme chytili ostatných, chytíme aj jeho,“ napísala polícia na sociálnej sieti.

Medzitým sa v laických aj odborných kruhoch rozprúdila diskusia, či úteku odsúdených mafiánov mohla polícia, súd alebo prokuratúra zabrániť. Rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská vidí najväčší priestor na strane súdu.
Podľa nej Najvyšší súd mohol dať obžalovaných na zasadnutie, na ktorom sa chystal vyniesť právoplatný rozsudok, predviesť políciou, čím by zabezpečil, aby následne putovali do výkonu trestu. Myslí si, že prekážkou takéhoto postupu nebolo ani to, že všetci Košičania, stíhaní ako členovia zločineckej skupiny, požiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti a do Bratislavy poslali len advokátov. 

Riaditeľ: Súd mal predvídať 

„Podľa môjho názoru aj v tejto situácii bolo možné zabezpečenie prítomnosti obžalovaných takýmto spôsobom. Každého možno dať predviesť, aby nebol zmarený účel konania, napríklad ak aj vzhľadom na históriu obžalovaného hrozí nebezpečenstvo, že ujde alebo sa bude skrývať,“ hovorí Kurilovská. 
K tomu sa prikláňa aj košický krajský riaditeľ polície Juraj Leško. Upozorňuje, že policajti počas jedenásť rokov trvajúceho súdneho procesu s Okoličányho skupinou museli niekoľkokrát predvádzať obžalovaných na pojednávanie. 

„Obžalovaní dali teraz účelovo súhlas na pojednávanie v ich neprítomnosti, aby sa po odsúdení mohli skryť. Podľa môjho osobného názoru súd mal s tým počítať. V takých prípadoch má karty v rukách súd,“ povedal riaditeľ. 

Súd: Zaistiť sa nedal 

O tom, kedy sa nesmie rozhodovať bez účasti obvineného, súdy štandardne informujú v poučení svojich predvolaní. Vylúčené je to, ak by nebolo možné „vec spoľahlivo rozhodnúť a dosiahnuť účel trestného konania“. Takýmto účelom je najmä spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov. 

Najvyšší súd na to, prečo nedal aspoň niektorých obžalovaných na vyhlásenie rozsudku predviesť, neodpovedal. V stanovisku ale vysvetľuje, prečo nemohol nariadiť „predbežné zaistenie“ Okoličányho. „A to z dôvodu, že odsúdený vyčerpal maximálnu lehotu dĺžky väzby, teda päť rokov. Zároveň pred verejným zasadnutím dal súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti,“ napísala hovorkyňa Alexandra Važanová.

Do Pezinka aj s kukláčmi

V minulosti pritom Špecializovaný trestný súd dal Okoličányho alebo ďalších obvinených viackrát predviesť kukláčmi. Na pojednávanie do Pezinka šéfa skupiny eskortovali napríklad v októbri 2011. Aj vtedy poslal na súd fax, v ktorých žiadal o konanie v neprítomnosti s tým, že je v hmotnej núdzi a nemá na cestu a ubytovanie. 
Kurilovská hovorí ešte aj o iných alternatívach, ktoré mohol súd zvážiť, keď predpokladal vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku. Podľa nej je takým nariadenie elektronického monitoringu obvineného.
Bývalý minister vnútra a spravodlivosti Daniel Lipšic s tým nesúhlasí. Vraví, že sledovanie cez elektronický náramok je náhrada väzby a na Okoličányho už nemohla byť v tejto trestnej veci väzba uvalená. Lipšic ponúka iný spôsob, akým sa dala podľa neho vec riešiť. „Pokiaľ bolo podozrenie z pokusu trestného činu marenia súdneho rozhodnutia, tak polícia mohla zasiahnuť,“ povedal pre denník Nový čas. 
Polícia sa zasa bráni, že sledovať obžalovaných pred vynesením rozsudku a vydaním pokynov na ich dodanie do výkonu trestu nemohla, lebo by to bol zásah do ich práv.
Kurilovská ako ďalšie opatrenie spomína zadržanie cestovných pasov obvineným. Najvyšší súd k tomu uviedol, že nemal zákonný dôvod to nariadiť.

Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ konať nebude

Ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a v obmedzenom rozsahu, najmä cez disciplinárne návrhy, vykonáva aj dohľad nad prácou sudcov.
K prípadu Okoličányho skupiny rezort pod vedením Gábora Gála (Most-Híd) odpísal, že „nateraz nevidí priestor na uplatnenie svojich kompetencií“.
Ministerstvo zopakovalo, že do väzby už Okoličány nemohol ísť, lebo v nej nesmel byť dlhšie ako päť rokov. Na otázku o predvedení na pojednávanie ako o ďalšom spôsobe, ktorým je možné dostať obžalovaného na čítanie rozsudku, rezort odporučil obrátiť sa na Najvyšší súd.

„Nakoľko my spisom nedisponujeme, a teda ani konkrétnymi skutočnosťami, o ktoré by bolo možné sa zrejme pri uvedených úkonoch opierať,“ povedala Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia ministerstva.