Až polovica Slovákov má problém s vyhorením
Syndróm vyhorenia ohrozuje desaťtisíce Slovákov v produktívnom veku. Viac ako dve tretiny z nich vykazujú príznaky v osobnej či pracovnej rovine svojho života. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera, do ktorého sa zapojilo vyše 34 000 respondentov.
Podľa výsledkov prieskumu až 76 percent respondentov pociťuje vyhorenie vo svojom osobnom živote, 70 percent po práci cíti výrazné vyčerpanie a viac než polovica ľudí uvádza emocionálnu vyčerpanosť. Alarmujúce je, že 40 percent opýtaných sa cíti byť vyhorených z práce „často alebo stále“. Najpočetnejšiu skupinu účastníkov prieskumu pritom tvorili ľudia v produktívnom veku od 25 do 54 rokov, ktorí predstavovali takmer 78 percent zo všetkých respondentov.
Psychológ Patrik Tóth upozorňuje, že situácia je vážna, no existujú aj prirodzené spôsoby, ako jej čeliť. Jedným z nich je pravidelný pobyt v prírode. „Syndróm vyhorenia je dôsledkom dlhodobého psychického preťaženia, ktoré sa často bagatelizuje. Dnešní ľudia nemajú priestor vypnúť – duševný oddych nie je súčasťou bežného dňa. Neustále sme obklopení podnetmi a digitálnym stresom. Príroda pritom ponúka okamžité spomalenie, jednoduché znovuukotvenie a pocit bezpečia. A to bez aplikácií a tlaku na výkon,“ vysvetľuje odborník. Psychológovia a experti na duševné zdravie sa zhodujú, že kontakt s prírodou má preukázateľne pozitívny vplyv na psychiku. Niekoľko výskumov ukazuje, že už 20 až 30 minút denne v prirodzenom prostredí znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, zlepšuje schopnosť sústrediť sa a zvyšuje celkovú psychickú odolnosť. „Pravidelný pohyb v prírode je dostupnou a vedecky potvrdenou prevenciou pred vyhorením. Aj krátka vychádzka do lesa alebo víkendový výlet mimo mesta môže byť rozdielom medzi dlhodobou únavou a mentálnym resetom,“ hovorí Tóth.
S výhodami pobytu v prírode pracujú aj odborníci na outdoor aktivity. Juraj Králik, dlhoročný horský nadšenec a expert na outdoor vybavenie, ktorý založil úspešnú značko ZAJO, upozorňuje, že ľudia dnes často zabúdajú na jednoduchosť, ktorú ponúka pobyt mimo civilizácie. „V prírode prestávate riešiť notifikácie, e-maily, výkonnosť. Človek sa zrazu sústredí len na chôdzu, dýchanie, okolie. Aj krátky výlet môže zmeniť nastavenie mysle. Nestojí to veľa a výsledky sú často okamžité,“ hovorí Králik. Téma duševného zdravia sa postupne dostáva do popredia aj na Slovensku. Zamestnávatelia začínajú zavádzať programy psychohygieny, no odborníci upozorňujú, že individuálna prevencia ostáva kľúčová. „Syndróm vyhorenia nezačína z dňa na deň. Je to proces, ktorý môžeme zvrátiť, ak si ho včas všimneme. Spomalenie, ticho a fyzická vzdialenosť od každodenného stresu môžu byť veľmi účinné, najmä ak sa stanú súčasťou životného štýlu,“ uzatvára psychológ Tóth.
(SITA,ma)
Odporúčané články
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.
