Umelecké diela zo stanice čakajú na nové miesto
Košickú železničnú stanicu zdobili pred jej rekonštrukciou v roku 2016 viaceré diela slovenských výtvarných umelcov. Dnes z nich ostalo na budove len jedno.
V priebehu modernizácie stanice avizovala spoločnosť Achilles Slovakia, ktorá stála za prestavbou, ako aj vlastník budovy, Železnice Slovenskej republiky, že v prvom rade zachovajú betónový reliéf výtvarníka Mikuláša Klimčáka.
Slovo dodržali a zaujímavé dielo humenského rodáka sa vrátilo na priečelie budovy. Priamo pred ním si v príjemnom prostredí pri kávičke môžu cestujúci oddýchnuť a občerstviť sa.
[ad][/ad]Umenie Dubčekovej éry
Podľa košického kunsthistorika Gabriela Kládeka bola kedysi budova košickej železničnej stanice doslova „malou galériou výtvarného umenia z Dubčekovej éry“. Zo záznamov dokumentačného centra Východoslovenskej galérie v Košiciach vyplýva, že tam boli aj diela Ladislava Gajdoša, Vladimíra Popoviča a Jozefa Kornucika. Po tom, čo upadli do nemilosti normalizačných komisií, boli viaceré z nich odstránené a dnes nie je známy ich ďalší osud.
Na prvom poschodí, hneď nad tabuľou s odchodmi vlakov, sa do rekonštrukcie zachovali dve diela, ktoré boli inštalované v roku 1973. Išlo o makrofotografiu Juliána Fila a reliéfnu kompozíciu Mariána Čunderlíka. Obidvaja autori už nežijú.
Majú ich v projekte
Počas rekonštrukcie ich firma Achilles v apríli 2012 demontovala a odovzdala železniciam. Na pôvodné miesto ich nainštalovať už nemohli, pretože tam vzniklo medziposchodie. Hovorkyňa spoločnosti Martina Pavlíková ale tvrdí, že je stále snahou železničiarov umiestniť reliéf aj fotografiu v interiéri budovy.
„Umelecké diela budú opätovne inštalované vo vestibule prijímacej budovy stanice. Je to zapracované aj v projektovej dokumentácii. Zatiaľ sú uložené v priestoroch našej spoločnosti,“ povedala bez upresnenia termínu. Na svojom pôvodnom mieste pred budovou stanice sa zachovala i plastika, ktorej autorom je akademický sochár Juraj Bartusz.
Mikuláš Klimčák (1921 – 2016) – maliar, sochár, monumentalista, filozof, ilustrátor a reštaurátor, orientoval sa najmä na počiatky slovenských národných dejín. K jeho najznámejším dielam patria ikony osobností z tohto obdobia.
Julián Filo (1921 – 2007) – výtvarník a architekt, v tvorbe využíval fotografiu, od 50. rokov sa venoval monumentálnym dielam, ktoré zdobili rôzne stavby.
Marián Čunderlík (1926 – 1983) – maliar, ilustrátor a grafik, žiak Ľ. Fullu. Venoval sa najmä maľbe, po pozastavení členstva vo Zväze slovenských výtvarných umelcov už robil len umelecké dotvorenie exteriérov a interiérov stavieb.
Juraj Bartusz (1933) – košický výtvarník, venoval sa sochárstvu a kresbe, figurálnym aj abstraktným motívom. Bol pedagógom na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Odporúčané články
V polovici novembra sme uverejnili článok s prehľadom dostupnosti rôznych druhov zariadení pre seniorov v rámci Košíc. Košický samosprávny kraj zriaďuje dve špecializované zariadenia pre seniorov. Do redakcie sa nám ozvala čitateľka, ktorú nepríjemne prekvapila informácia od zamestanca jedného z týchto zariadení. Jej príbuzného neprijímu, pretože od KSK dostali informáciu, že klientov nemôžu prijímať. Adresovali sme preto otázky na KSK, prečo je to tak a dokedy bude tento stav trvať.
Už od pondelka 24. novembra prebiehajú v Abú Zabí majstrovstvá sveta v kickboxe dospelých pod hlavičkou známej organizácie WAKO. Za Slovensko bojovali aj dve ženy, jedna z nich je členkou našej redakcie.
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
