Kiska už nebude prezidentom. Dáva šancu iným…

Prezident republiky Andrej Kiska desať mesiacov pred prezidentskými voľbami oznámil, že o túto funkciu sa už v nich nebude uchádzať. Rozhodnutie vysvetlil tým, že sa chce viac venovať rodine. Zároveň nejasne dodal, že s politikou úplne nekončí.

Viaceré politické strany dlhšie vyčkávali, či Kiska bude znova kandidovať, aby mohli postaviť vlastných kandidátov. Hneď po Kiskovom vyhlásení oznámil úmysel zabojovať o túto funkciu chemik Róbert Mistík, ktorého zrejme podporí najsilnejšia opozičná strana SaS. Mistík je jej zakladajúcim členom. Dlho sa špekuluje o kandidatúre poslankyne OľaNo Veroniky Remišovej. Rozhodnutie ísť do volieb zvažuje právnička Zuzana Čaputová, ktorá je členkou mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Podpisy potrebné pre kandidatúru zbiera cez petičnú iniciatívu sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. V KDH sa ako možní prezidentskí kandidáti spomínajú riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík a europoslanec Miroslav Mikolášik. Vládny Smer, SNS či Most-Híd ešte nijakým spôsobom nenaznačili, koho by vo voľbách na jar mohli postaviť.

Aj bývalý košický primátor a podpredseda vlády Richard Raši zo Smeru včera pre denník KOŠICE:DNES zopakoval, že strana kandidáta oznámi po rozhodnutí v orgánoch strany. Na rozdiel od predsedu Smeru Roberta Fica Kiskove rozhodnutie nekomentoval.

Fico ho spojil s prípadom financovania prezidentskej kampane, ktorú preverovala finančná správa. „Je to jeho osobné rozhodnutie, ktoré by mal každý akceptovať,“ povedal Raši.

Martin Petruško (Smer), ktorý sa po odchode Rašiho do vlády stal zastupujúcim košickým primátorom, hovorí, že prezidentov krok prijíma. „Každý občan Slovenska má právo vstúpiť do verejného priestoru a do politiky a rovnako má právo sa z neho stiahnuť či nepokračovať, ak ho k tomu vedú napríklad rodinné dôvody, ako to je u pána prezidenta,“ uviedol.

Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka (nezávislý) tvrdí, že ho rozhodnutie Kisku mrzí. „Rešpektujem však, že sa rozhodol viac času tráviť s rodinou a verím, že v politike ešte nepovedal posledné slovo,“ hovorí.

Podľa neho Kiska počas svojho volebného obdobia pomohol vrátiť vážnosť prezidentskému úradu a svojimi činmi preukázal, že bol doteraz naším najlepším prezidentom. 

Prezidentovo vyhlásenie nepotešilo ani parlamentného a mestského poslanca Ota Žarnaya (nezávislý). „Za štyri roky si získal na Slovensku vysoký kredit a najväčšiu dôveru občanov. Dôležité je, že svoju autoritu chce aj naďalej využívať pre spájanie tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne,“ povedal.

Podobný názor má starosta Starého Mesta Ľubomír Grega (nezávislý). Pripomína, že Kiska vyhrával prieskumy obľúbenosti politikov. „Na druhej strane sa mu nedivím, lebo ustáť psychický teror, ktorý bol na neho v poslednej dobe vyvíjaný, podobne ako pred časom na Michala Kováča, nie je jednoduché,“ uviedol. 

Bývalý košický primátor a prezident republiky Rudolf Schuster si myslí, že Kiska v politike nekončí. „Zrejme bude pokračovať iným smerom, možno straníckym, teda buď stranu založí, alebo sa k niektorej pripojí,“ povedal.

Košický výtvarník Peter Kalmus vraví, že o chystanom kroku prezidenta vedel skôr, ale veril, že to zmení. „Som smutný, pretože si momentálne neviem predstaviť adekvátnu náhradu,“ povedal.

Podobne aj aktivista a poslanec košickej župy Ladislav Rovinský považuje Kiskove rozhodnutie nekandidovať za škodu. „Veril som, že si to ešte rozmyslí,“ dodal.

A koho si vedia predstaviť ako iného kandidáta na prezidenta, prípadne vidia takúto osobnosť v Košiciach? Väčšina oslovených respondentov nepovedala konkrétne meno, len opísala predpoklady vhodného kandidáta.

Podľa Žarnaya by mal udržať európsku zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. „Nepoznám osobnosť z Košíc, ktorá by požívala takú úctu a autoritu, aby prezidentský post mohla zastávať,“ hovorí.

Bezúhonnosť, patričné vzdelanie, životné skúsenosti a manažérska prax, opisuje svoju predstavu o kandidátovi Grega. „Dúfam, že sa strany stredopravého spektra dohodnú na spoločnom kandidátovi, ktorý bude našu rozorvanú spoločnosť spájať. Momentálne nejakú osobnosť z Košíc, ktorá by toto vymenila za osobnú slobodu a svoj voľný čas, nepoznám,“ uviedol.

„Páčilo by sa mi, ak by sme tam mali pre zmenu ženu,“ je trocha konkrétnejší Rovinský.

Meno možného kandidáta povedal starosta mestskej časti Západ Ján Jakubov (Smer). „Osobne si viem predstaviť Miroslava Lajčáka. Je to medzinárodne známa osobnosť s veľmi dobrým kreditom v zahraničí i doma. Ten však svoju kandidatúru odmieta,“ povedal.

Rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť si myslí, že aj v Košiciach by sa takáto osobnosť našla. „Je to skôr o tom, že iba málo múdrych slušných ľudí sa nechá presvedčiť, aby kandidovali,“ hovorí.

Kalmus vraví, že bude rád, ak sa nájde v Košiciach osobnosť na primátora Košíc. Za prezidenta by si vedel predstaviť Mistíka, ktorý už oznámil, že bude kandidovať.

„Len aby nebol ako český Drahoš, z akademickej pôdy, neznámy, a vieme, aký štýl oslovuje voličov,“ dodal.  

O tom, kto by mal kandidovať, som nikdy nehovoril a hovoriť ani nebudem, reagoval Schuster.

(JV, HKL, FER, ROK)

Z Košíc chceli na hrad viacerí. Podarilo sa to len Schusterovi

V roku 1999 Košičania získali post najvyššieho ústavného činiteľa. Prezidentom sa stal Rudolf Schuster, ktorý sa narodil v Medzeve a pôvodom je karpatský Nemec, bol dvojnásobným primátorom Košíc.

Uspel v historicky prvej priamej voľbe prezidenta, v ktorých hlasovali občania, a nie poslanci. Schuster v druhom kole so ziskom 1 727 481 porazil predsedu HZDS Vladimíra Mečiara. Schuster kandidoval za stranu SOP, ktorej bol zakladajúcim členom. Schuster pred nástupom na hrad šéfoval mestu Košice už v rokoch 1983 až 1986, potom od roku 1994 do 1999. Pred zmenou politického režimu v roku 1989 bol vysokým komunistickým funkcionárom.

Košice mali aj iných záujemcov o funkciu hlavy štátu. V roku 2009 aj 2014 kandidoval Milan Melník, ktorý sa narodil v Košickej Novej Vsi.
Chemik a vysokoškolský učiteľ v prvých voľbách ako nezávislý kandidát s podporou HZDS skončil na piatom mieste. V druhých voľbách ho podporovalo viacero občianskych združení. Bol až dvanásty. Bývalý vodič kamióna a autobusu Stanislav Martinčko z Košíc kandidoval v roku 2014 za stranu Koalícia občanov Slovenska, ktorú si aj sám založil. Zo štrnástich kandidátov skončil na poslednom mieste.

V roku 2013 ohlásil záujem stať sa prezidentom invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec. Ako jeden z dôvodov uviedol, že po trinástich odpracovaných rokoch a dvoch mozgových príhodách mu bol priznaný invalidný dôchodok 165 eur. 

Nakoniec nezozbieral dosť podpisov a oznámil, že sa vzdáva kandidatúry s vysvetlením, že občianski kandidáti nemajú rovnaké podmienky oproti nominantom politických strán. 

(ROK)
foto: veja