Carmen Mikušová: V neopréne to bolo hrozné, lebo mi omínal ramená
Súčasťou multišportového európskeho šampionátu boli aj súťaže v diaľkovom plávaní. Do chladných vôd jazera Loch Lomond v národnom parku Trossachs neďaleko škótskeho Glasgowa sa ponorila aj 20-ročná košická plavkyňa Carmen Mikušová. Reprezentovala Slovensko v individuálnych pretekoch na 10 km i v zmiešanej štafete.
Carmen, pôvodom motýľkárka, začala inklinovať k diaľkovému plávaniu len nedávno, keď sa z košického ŠKP dostala pod patronát trénera Jana Srba v pražskom oddiele TJ Bohemians, kde je v súčasnosti na hosťovaní.
Do stovežatej Prahy sa sťahovala kvôli škole. „Na ČVUT študujem architektúru a stavebníctvo. Sama som si tú školu vybrala, chcela som, aby to bolo niečo s umením, lebo rada kreslím, hlavne budovy a portréty.“ Keď doštuduje, bude z nej inžinier architekt. „Ale zatiaľ mám za sebou iba prvý rok, ešte mi chýba päť…“
[ad][/ad]Jazero je príjemné oživenie
Vo voľnom čase „relaxuje“ v otvorenej i krytej päťdesiatke v Podolí, kde majú pražskí klokani svoju základňu. Po škole poctivo naháňa tréningové kilometre a cibrí svoju vytrvalosť. „Vďaka trénerovi Srbovi som sa začala angažovať v diaľkovom plávaní. Chcela som to skúsiť, aj keď som nevedela, či pre tréningy budem stíhať školu, lebo niektoré dni som v nej bola v pohode aj dvanásť hodín. Ale dalo sa a veľmi sa mi to zapáčilo, lebo plávanie na otvorenej vodnej ploche je veľmi prirodzené. Desať rokov som plávala v bazéne, to jazero je pre mňa príjemné oživenie.“
Tri kritériá
Na európskom šampionáte v Glasgowe mohla Carmen Mikušová štartovať aj v bazéne, lebo má na to výkonnosť, ale ona vsadila všetko na diaľkové plávanie. Aj keď k tomu musela splniť niekoľko kritérií. „Jednou z podmienok, ako sa dostať k miestenke na majstrovstvá Európy, bolo splniť limit našej federácie na päť kilometrov v bazéne. To mi nevyšlo, chýbalo mi k nemu osem sekúnd. Ďalšiu možnosť som mala na republikovom šampionáte na desaťkilometrovej trati v Nových Zámkoch, keby som získala titul. To sa mi podarilo, ale bola tu ešte jedna podmienka LEN (Európska plavecká liga či konfederácia – pozn. red.), účasť na pretekoch Európskeho pohára. Tak som si to vyskúšala v Navii na severe Španielska.“
Bola z toho hotová
V Škótsku partia slovenských diaľkových plavcov veľa vody nenamútila, lebo väčšinou uzavierali výsledkovú listinu a odstup od tých najlepších bol priepastný. Aj Carmen zaostala v pretekoch na 10 km od víťaznej Holanďanky Van Rouwendaalovej viac ako 15 minút. Ale svoju európsku premiéru na otvorenej vode si pochvaľuje.
„Bola to iba moja štvrtá desiatka v živote, všetky v tejto sezóne, a musím povedať, že som bola z toho dosť hotová. Dala som do toho všetko a prvých dva a pol kilometra som sa udržala s dievčatami, no potom som sa začala strácať. Hodnotím to však kladne, pretože som mala veľmi málo skúseností. Som rada, že som si vybrala desiatku, lebo je to olympijská disciplína. A navyše, na päťke to dievčatá začali sekať hneď od začiatku…“
Chlad nevnímala
Voda v Loch Lomond mala sotva 16 stupňov, a to je už hraničná temperatúra, keď komisári zvažujú, či vôbec odštartovať preteky. „Keď má voda teplotu pod šestnásť stupňov, tak sa nepláva. Na Európskom pohári v Navii mala dokonca iba pätnásť, ale preteky sa konali. Po nich nám oznámili, že voda mala údajne sedemnásť stupňov… V Španielsku aj v Glasgowe sme plávali v neopréne. My sme ho vyfasovali od zväzu pred európskym šampionátom.“
Nie každému bola tá „umelina“ práve na mieru. „Cítila som sa hrozne. Mne to bolo veľké na celom tele, ale na ramenách malé, tam ma to omínalo. Vôbec som v tom necítila vodu, čo bolo nepríjemné. Určite by som radšej plávala v normálnych plavkách. Voda bola studená, ale ja som ten chlad nevnímala, lebo hlavou som bola niekde inde.“
Teší sa na Jazernú desiatku
V Glasgowe to nebola jej posledná desiatka v tejto sezóne. Už túto sobotu bude štartovať doma v Košiciach na Jazernej desiatke. „Veľmi sa na ňu teším, uvidíme, aká bude konkurencia. Jazero síce nie je také veľké, ako bolo v Škótsku, ale plávať sa bude na 1 250-metrovom okruhu, osem kôl, takže to sa dá.“
Od kraulu si odpočinie
A potom bude koniec letnej sezóny a nastane čas ukryť sa pod strechu. V zime je primárny krátky bazén, ale ten je pre Carmen už trochu prikrátky. „No aj napriek tomu by som chcela niečo zaplávať na majstrovstvách Českej i Slovenskej republiky.“ Kraulom i motýlikom, kde už patrí aj k „dospeláckej“ špičke. Veď na letnom slovenskom šampionáte v Bratislave si vyplávala dovedna päť medailí, dve, striebro a bronz, v individuálnom motýliku, bronz na 800 m voľným spôsobom a dve striebra v štafetách. „To ma dosť motivovalo v motýliku, lebo som dosiahla svoje najlepšie časy za posledné dva roky, aj keď to neboli osobáky. Na majstrovstvách Českej republiky som bola štvrtá na 200 metrov motýlikom, ale treba povedať, že tam bola konkurencia trošku väčšia. V zime to bude najmä motýlik, aspoň si budem môcť trošku odpočinúť od kraulu.“
Carmen Mikušová prázdninuje u brata vo Švajčiarsku, v Bazileji, kde popri letných radovánkach opatruje svojho synovca. „Vystriedali sme sa pri ňom s mojou staršou sestrou. Už sme si odskočili aj do Francúzska, kde sme boli na hore opíc, či do Nemecka, kde sme navštívili vodný svet, a vo Švajčiarsku chodíme po hradoch a parkoch, kde sme videli aj voľne žijúce zvieratká. A chodím si aj zaplávať do Rýna,“ nedá jej voda pokoj ani pod Alpami. „Voda je proste môj živel.“ Na výletné parníky si dáva dobrý pozor. „Väčšinou plávam pri brehu,“ zasmiala sa Carmen. „Aby som sa mohla niekde chytiť, keď bude treba… Ale ľudia sa v Rýne bežne kúpu, voda je veľmi čistá a sú v nej dokonca aj raky. Pre mňa je dobré, že môžem plávať v protiprúde. No je to len taký oddych, nechodím plávať dvakrát denne ako počas sezóny, iba tak raz za tri dni, to mi úplne stačí.“
(MAT)
[ad3][/ad3]