Novela zákona nepomôže pri riešení investičného dlhu vo vodárenstve
Parlamentom schválená novela Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žiaľ nijako neprispeje k riešeniu najdôležitejšej výzvy vo vodárenstve, ktorou je investičný dlh a chýbajúca systematická obnova infraštruktúry. Naopak, situáciu ešte viac skomplikuje. Chápeme však, že ministerstvo životného prostredia urobilo, čo sa dalo. Parlament tak namiesto strategického riešenia prijal iba prázdnu politickú deklaráciu.
„Téma vody sa v posledných mesiacoch stala predmetom politického aktivizmu bez toho, aby predstavitelia štátu mali reálnu snahu vyvolať odbornú diskusiu a hľadať riešenia pre najväčší problém, ktorým je obrovský investičný dlh na vodárenskej infraštruktúre. Zákon tento problém nielen nijako nevyrieši, ale do budúca ďalej komplikuje opatrenia na jeho riešenie,“ hovorí Matej Smorada, riaditeľ oddelenia akvizícií Klubu akcionárov VVS.
Novela fakticky znemožňuje obciam získať spätne podiely vo VVS. Navyše lehota 1 rok pre uplatnenie predkupného práva môže byť protiústavná
Pri privatizácii štát rozdelil akcie vodárenských spoločností medzi mestá a obce. V prípade Východoslovenských vodární a kanalizácií š. p. sa v roku 2003 stalo akcionármi novovzniknutej VVS približne 1000 miest a obcí Košického a časti Prešovského a Banskobystrického kraja. Keďže vinou politicky podmienenej regulačnej politiky obce nemali z akcií žiadne benefity, nevideli zrejme význam byť v pozícii akcionára a navyše museli hradiť poplatky za vedenie majetkových účtov, predali svoje akcie priamo VVS. Dlhopisový program garantovaných výnosov VVS, ktorý bol spustený v roku 2023, obciam priniesol opäť možnosť finančne profitovať zo svojich podielov.
Takmer 200 miest a obcí v minulosti odpredali všetky svoje akcie a chcú sa k nim opäť vrátiť, späť do akcionárskej rodiny VVS. VVS sa zaviazala hľadať riešenie na návrat bývalých akcionárov a v tomto zmysle podpísala memorandum o spolupráci so Združením obcí – bývalých akcionárov VVS. „Ročné predkupné právo štátu, ktoré je súčasťou novely, obciam de facto znemožní získať svoje akcie späť. Vláda sa tvári, že chce získať väčšiu kontrolu vo vodárenských spoločnostiach, ale novela reálne iba skomplikuje život obciam ako akcionárom. Jednoročná lehota na rozhodnutie o uplatnení predkupného práva je podľa nášho presvedčenia protiústavná,“ vysvetľuje M. Smorada.
Nedostatočný rozvoj spôsobuje zle nastavená regulačná politika
Novela vyvoláva zdanie, že financie z poplatkov za vodné a stočné majú až od tohto momentu plynúť výlučne na prevádzku, údržbu a rozvoj vodovodov a kanalizácií. V skutočnosti vodárenské spoločnosti príjmy z poplatkov týmto spôsobom investujú dlhodobo, avšak investičný dlh ďalej narastá. Dôvodom je katastrofálna regulačná politika vodného a stočného.
„VVS prerába na každom metre kubickom vody, ktoré dodá do siete. Systém regulácie priamo znemožňuje, aby sa z regulovanej činnosti tvorili dostatočné zdroje na údržbu a obnovu infraštruktúry. Navyše, vodárenské spoločnosti sú priamo obmedzené v čerpaní fondov. VVS nie je oprávnená čerpať prostriedky z Envirofondu, túto možnosť majú len obce. Legislatíva je jasne nastavená tak, aby vodárenské spoločnosti nemali šancu z regulovanej činnosti v dostatočnej miere financovať potrebnú údržbu a obnovu,“ vysvetľuje M. Smorada. Konkrétne v dôsledku zle nastavenej regulácie, pri ktorej tržby za predaj pitnej vody nepokrývajú ani náklady na jej výrobu, stráca VVS na každom kubíku pitnej vody 10 centov.
Táto situácia by sa pri súčasnom nastavení regulácie nijako nezmenila ani vtedy, ak by štát vlastnil všetky akcie všetkých vodárenských spoločností.
Novela reálne nerieši rozdrobenosť vlastníctva infraštruktúry
Ďalším problémom, ktorý zhoršuje situáciu v dodávke pitnej vody, je zásadný neporiadok vo vlastníctve vodárenskej infraštruktúry. Časť vodárenskej infraštruktúry totiž vlastnia vodárenské spoločnosti a časť obce. Nie je taktiež výnimkou že v obci časť vodárenskej infraštruktúry vlastní priamo obec a inú časť vodárenská spoločnosť. „Fragmentácia vlastníctva spôsobuje problémy pri prevádzke, údržbe a rozvoji infraštruktúry. Tento dlhodobý problém novela úplne ignoruje. Pritom ide o dôležitý krok, ktorý by konečne umožnil definovať komplexný štandard pri dodávke pitnej vody zodpovedajúci 21. storočiu, ako po ňom volá vodárenský ombudsman,“ dodáva M. Smorada.
(TS)
Odporúčané články
Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) a Kancelária vodárenského ombudsmana (KVO) dňa 10.11.2025 uzavreli memorandum o spolupráci pri projekte odkupu obecnej vodárenskej infraštruktúry a zavedenia Obecného vodárenského štandardu. Projekt reaguje na dlhodobú požiadavku samospráv, aby sa konečne nastavil jednotný štandard v správe vody na východnom Slovensku.
Nezisková organizácia Daniela J. Kratkeho (NODJK) včera, 24. novembra 2025, slávnostne podpísala Memorandum o spolupráci s Mestským futbalovým klubom Snina. Cieľom tejto spolupráce je systematická podpora športového a osobnostného rozvoja detí členov klubu s dôrazom na inkluzívne, férové a hodnotové prostredie, v ktorom majú všetky deti šancu rozvíjať svoj talent.

