Z histórie Malinovského kasární a starej športovej haly

Dnes nahliadneme do histórie Malinovského kasární a starej športovej haly. Na sever od areálu bývalých delostreleckých kasární mali delostrelci krytú jazdiareň, ktorá bola postavená ako posledná súčasť kasárenského komplexu až v roku 1903.

Pomedzi jazdiareň a kasárenský areál viedla verejne prístupná komunikácia (Korunná, neskôr Tordássyho ulica), ktorá vyúsťovala na Bethlenovej okružnej (dnes Kuzmányho) ulici. V súčasnosti sa tento krátky 65-metrový úsek nazýva ulicou Pri jazdiarni, ktorá je druhou najkratšou v starej mestskej časti. 

Po vojne v roku 1950 nevyužitú jazdiareň prebudovali na športovú halu s hracou plochou a okolo nej tribúny pre 2 500 ľudí. Dodnes slúži nielen pre športové podujatia, ale aj rôzne kultúrne vystúpenia a výstavy…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Na južnej strane športovej haly v roku 1962 pristavali administratívnu budovu telovýchovných orgánov. Vojenský areál tvorili ďalej tzv. Veľká delostrelecká kasáreň a južnú jednu tretinu areálu tvorila tzv. Malá delostrelecká kasáreň. Tieto časti v minulosti od seba oddeľovala 150 metrov dlhá časť Tehelnej (neskôr Mikešovej ulice, resp. Ulice Slovenského národného povstania), ktorá viedla pomedzi ne. V budove bývalých kasární 5. jazdeckého pluku domobrany z roku 1889 bola po roku 1919 dislokovaná časť 32. pešieho pluku československej armády a kasárne boli pomenované po Matúšovi Čákovi Trenčianskom. Po vojne bola v priestoroch bývalých kasární konzerváreň a koncom 60. rokov boli objekty zbúrané. Dnes tu stojí Kuzmányho sídlisko.

V časti I. a II. kasární, ktoré dalo postaviť v roku 1886 na svoje náklady mesto Košice, na dovtedy nezastavanej ploche západnej strany Vyšnej Vonkajšej promenády, bol dislokovaný 6. c. a k. delostrelecký pluk poľných húfnic. V II. časti kasárenského komplexu (tzv. Malá delostrelecká kasáreň) na jeho južnej strane bolo aj veliteľstvo pluku. Pluk patril do VI. armádneho zboru. Jeho prvým veliteľom bol plukovník Josef Maytner, v roku 1910 pluku velil už c. a k. plukovník Josef Felix.

Na pohľadnici z roku 1928 vidno východné priečelie kasární situované do dnešnej Moyzesovej ulice, dlhé priečelie vľavo smeruje do Poštovej ulice. Budova je slávnostne vyzdobená počas osláv 10. výročia vzniku republiky. Stĺpové hodiny vľavo, ktoré odliala dielňa Vojtecha Buchnera, boli typické pre vtedajšie košické ulice.

V kasárňach bol od októbra 1920 dislokovaný ľahký delostrelecký pluk 11 a jeho veliteľom do októbra 1921 bol podplukovník Josef Felix, bývalý veliteľ 6. c. a k. pluku poľných húfnic, ktorý od roku 1919 pokračoval naďalej v činnej službe československého vojska. Útvar bol od januára 1923 zmenený na Delostrelecký pluk 11 a podliehal Jedenástej delostreleckej brigáde. Mal tri delostrelecké oddiely, náhradný oddiel a náhradnú batériu, spojovaciu čatu a asanačnú rotu 11. V roku 1923 bol veliteľom pluku podplukovník Vojtěch Černík a od decembra 1923 do marca 1930 plukovník generálneho štábu Karel Konopík. Posledným veliteľom od októbra 1937 do októbra 1938 bol podplukovník Roman Sembratovič. V roku 1938 po anexii Košíc Maďarskom nazvali kasárne podľa vodcu protihabsburských povstaní Františka Rákócziho II.

Po roku 1945 až do roku 2005, kedy ich vojsko vyprázdnilo, niesli meno Malinovského kasárne. Za názvom treba hľadať Radiona Jakovleviča Malinovského (1898 – 1967), maršala a vojvodcu Sovietskej armády.

(SEN)

[ad3][/ad3]