Prieskum: Väčšina slovenskej spoločnosti je orientovaná ľavicovo
Väčšina slovenskej spoločnosti je orientovaná ľavicovo. Preferuje aktívny štát, ktorý zasahuje do hospodárstva, buduje sociálny systém a znižuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry NMS Market Research pre denník SME.
Takýchto voličov je na Slovensku až 62 percent, pričom k pravici sa hlási 12 percent voličov a 17 percent tvoria stredoví voliči. Zarážajúco môže pôsobiť fakt, že hoci aktuálne vedie v prieskumoch hnutie Progresívne Slovensko s podporou okolo 22 percent, v skutočnosti jeho politiku – na základe programu do volieb 2023 – bez vážnejších výhrad berie len 15 percent jeho voličov. Vďaka stredovej pozícií s ľavicovými prvkami a vďaka absencii ľavicovejšej liberálnej konkurencie dokáže PS oslovovať širší okruh voličov, poukazuje denník SME. Až 53 percent voličov PS sa hlási k liberálnej ľavici. V prípade ďalšej liberálnej strany – Sloboda a Solidarita (SaS) – je to tretina jej voličstva. SaS je jediným reprezentantom liberálnej pravice na Slovensku, ku ktorej sa podľa prieskumu hlásia na Slovensku len štyri percentá voličov. Celkovo tvorí liberálny tábor podľa zistení agentúry NMS 22 percent voličov na Slovensku.
Najviac zo všetkých voličov, 44 percent, sympatizuje s myšlienkami tradicionalistickej ľavice, teda s ľavicovým ekonomickým programom a konzervatívnym svetonázorom, vrátane dôrazu na tradičné hodnoty, rodinu či národnú identitu. V tomto sektore zápasia o voliča všetky tri strany súčasnej vládnej koalície – Smer, Hlas aj SNS. Až 70 percent voličov Smeru premiéra Roberta Fica tvoria ľudia, ktorí sa identifikujú s tradicionalistickou ľavicou. „Hlas je v porovnaní so Smerom predsa len zaradený viac do stredu. Preto nie je prekvapením, že vo voľbách v roku 2023 táto strana výrazne lovila práve vo vodách politického stredu. Za posledné dva roky sa to zmenilo a môžeme konštatovať, že elektoráty Hlasu a Smeru sú z hľadiska hodnotového nastavenia v súčasnosti takmer identické,“ poukázal spoluautor analýzy Mikuláš Hanes z NMS. Zodpovedá to tomu, ako sa Hlas zmenil po tom, čo sa predsedom strany stal Matúš Šutaj Eštok – jeho agresívnejší spôsob komunikácie, vrátane obsahu, sa približuje viac štýlu Fica a Smeru. Z voličov Hlasu sa k tradicionalistickej ľavici hlási približne 66 percent.
Hnutie Republika model NMS umiestňuje na rozhraní tradicionalistickej ľavice a pravice. Z tejto pozície vie účinnejšie oslovovať voličov na oboch stranách tradicionalistického voličského spektra, hoci až 79 percent jej voličov sa hlási k ľavici, poukázal denník. Tieto zistenia pomáhajú vysvetliť, prečo sa Republika stáva prístavom nespokojných voličov Smeru. „Ako je vidieť, voliči týchto dvoch strán sú si názorovo veľmi blízki,“ vysvetľuje Hanes. Tradicionalistickú pravicu tak na Slovensku zastupuje najmä KDH, zatiaľ čo Hnutie Slovensko sa tiež približuje k tradicionalistickému stredu. Väčšina voličov oboch hnutí – približne 70 percent – sa podľa zistení prikláňa k ľavicovej orientácii.
Výskum agentúry NMS Market Research prebiehal od 2. do 7. júla cez National Sample a zúčastnilo sa na ňom 1 009 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18 a viac rokov.
(SITA,ma)
Odporúčané články
Predseda vlády SR Robert Fico informoval, že ako predseda vlády SR podáva prezidentovi Slovenskej republiky návrh na odvolanie podpredsedu vlády SR pre plán obnovy Petra Kmeca. “Nedovolím, aby táto vláda bola spájaná s pochybnosťami pri nakladaní s verejnými prostriedkami,” uvádza sa v krátkom vyhlásení predsedu vlády, ktoré SITE poskytol Tlačový a informačný odbor Úrad vlády SR.
„Liberálny majdan v roku 89 nám zobral národnú suverenitu aj sociálne istoty. Spravili z nás otrokov vo vlastnej krajine a dnes nás ešte aj ženú do vojny. A ešte aj ohlupujú nevzdelanú mládež, aby šírila vulgárnu nenávisť a neoliberálny dogmatizmus. Však život ich naučí,“ napísal v sprievodnom statuse k videu.
Minister vnútra a šéf strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok dodnes nechápe postup premiéra Roberta Fica v prípade vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca. Ako uviedol v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3, Kmec po prepuknutí kauzy s dotáciami pre priemysel sám avizoval vyvodenie osobnej zodpovednosti a v sobotu 15. novembra plánoval podať demisiu. Premiér sa však napriek tomu spravil „verejný signál” a avizoval odvolanie Kmeca.


