Každý piaty Slovák žije v chudobe, odbory volajú po skutočnom sociálnom štáte
Slovensko sa aj po rokoch ekonomického rastu nedokáže vymaniť z bludného kruhu chudoby. Podľa aktuálnej správy Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR), zverejnenej pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, žilo v roku 2024 na hranici alebo pod hranicou chudoby takmer milión ľudí, čo predstavuje 18,3 percenta populácie. Ide o najvyšší podiel od roku 2015. Odborníci varujú, že ide o systémový problém, ktorý sa prehlbuje v dôsledku rastúcich cien, slabého trhu práce a regionálnych rozdielov.
Najviac ohrozené zostávajú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami a obyvatelia zaostalých regiónov na juhu a východe krajiny. Kým Bratislava a väčšie mestá si udržiavajú nižšiu mieru chudoby, pohraničné a vidiecke okresy zápasia so slabou infraštruktúrou, nedostatkom pracovných miest a rastúcimi nákladmi na bývanie, energie a potraviny. „Chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale o nedostatku spravodlivosti, rešpektu a šancí,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Správa upozorňuje, že chudoba na Slovensku nie je dôsledkom individuálneho zlyhania, ale nefunkčných verejných politík a dlhodobých štrukturálnych nerovností. Medzi hlavné príčiny patria nízke mzdy, zlá kvalita pracovných miest, slabý systém sociálnej ochrany a nerovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Výrazným problémom je aj rast počtu ľudí, ktorí napriek zamestnaniu zostávajú chudobní. Podiel tzv. „pracujúcej chudoby“ sa podľa KOZ SR zdvojnásobil, a to z 4,4 % v roku 2019 na viac ako 10 % v roku 2024.
Rastúce životné náklady, inflácia a znižovanie reálnych miezd zasiahli najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Hranica príjmovej chudoby sa v roku 2024 stanovila na 509 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. Pod touto úrovňou žilo až 778-tisíc ľudí. Pandémia, energetická kríza a neskôr prudký rast cien potravín len zvýraznili zraniteľnosť domácností, ktoré už predtým balansovali na hrane prežitia.
Situáciu môže ďalej zhoršiť konsolidácia verejných financií, ktorú vláda pripravuje v rámci rozpočtových opatrení. KOZ SR upozorňuje, že šetrenie bez sociálneho rozmeru môže mať tvrdý dopad na rodiny s deťmi, osamelých seniorov či nezamestnaných. Odbory preto žiadajú, aby vláda pri reformách zohľadnila aj sociálne dôsledky a chránila tých, ktorí už dnes žijú na hranici existenčného minima.
Znižovanie chudoby podľa odborárov nemožno dosiahnuť jednorazovými zásahmi. Slovensko potrebuje dlhodobo udržateľnú sociálnu politiku, ktorá zahŕňa spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov, vyššie zdanenie majetku a efektívnejšiu podporu pre zraniteľné skupiny. Rovnako dôležitá je investícia do vzdelania, bývania a regionálneho rozvoja, ktoré by vytvorili nové pracovné miesta a zlepšili kvalitu života mimo veľkých miest.
„Kým ľudia pracujú, ale napriek tomu nedokážu z platu dôstojne žiť, je to zlyhanie systému, nie jednotlivca. Slovensko potrebuje sociálny štát, ktorý stojí pri ľuďoch. Nie proti nim,“ dodala Monika Uhlerová. KOZ SR zároveň vyzýva inštitúcie, aby zmenili prístup k rodinám žijúcim v chudobe. Namiesto kontroly a byrokracie je podľa odborárov potrebná dôvera, podpora a skutočná pomoc.
(SITA,br)
Odporúčané články
V nadchádzajúcich dňoch bude prebiehať jesenná údržba a servis tunela Prešov. Súčasťou prác bude aj úplná uzávierka tunela v nočných hodinách, aby mohli pracovníci vykonať potrebné čistenie a servisné činnosti.
Spoločnosť Wizz Air dnes na tlačovej konferencii v Košiciach oznámila, že od letného letového poriadku 2026 zavedie pravidelné letecké spojenie Košice – Rím. Lietať sa bude dvakrát týždenne na najväčšie talianske letisko, Rím Fiumicino, ktoré vlani vybavilo vyše 49 miliónov cestujúcich, čo ho zaradilo na ôsmu priečku v rebríčku najvyťaženejších európskych letísk. Prvý let je naplánovaný na 31. marec 2026. Letenky od 24,99 EUR jednosmerne sú dostupné na wizzair.com a v mobilnej aplikácii WIZZ.
Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v gastrosektore neprinieslo očakávaný efekt. Ceny v reštauráciách a stravovacích zariadeniach, naopak, pokračovali v raste a dokonca prekonali tempo celkovej inflácie. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) upozorňujú, že zníženie DPH, ktoré malo spotrebiteľom priniesť lacnejšie jedlo, sa do konečných cien vôbec nepremietlo.
