Slovensko potrebuje revolúciu v nájmoch, inak sa mladí neosamostatnia
Mladí ľudia na Slovensku síce patria medzi tých, ktorí sú v Európe najmenej zaťažení nákladmi na bývanie, no len preto, že väčšina z nich sa z rodičovského domu neponáhľa odísť.
Podľa analýzy Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, až 7,1 percenta mladých Slovákov vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré míňajú na bývanie viac ako 40 percent čistého príjmu. To je síce menej než európsky priemer 9,7 percenta, no dôvod je jednoduchý. Mladí Slováci si bývanie vo vlastnom len málokedy môžu dovoliť, a preto ostávajú doma.
V krajinách ako Slovensko či Chorvátsko sú vysoké náklady maskované spoločným bývaním s rodičmi, ktorí už hypotéky splatili alebo majú nižšie mesačné výdavky. „Na prvý pohľad to vyzerá ako výhoda, no v skutočnosti ide o znak zraniteľnosti. Mladí sa odkladajú s osamostatnením, čo má následne sociálne aj demografické dôsledky,“ upozorňuje Kočiš. V kontraste s tým stoja krajiny severnej Európy, ako Dánsko, Holandsko či Švédsko, kde sa mladí ľudia osamostatňujú oveľa skôr, aj napriek tomu, že za bývanie platia výrazne viac. Napríklad v Dánsku až 28,9 percenta mladých domácností prekračuje hranicu 40-percentného zaťaženia príjmu na bývanie. „Tieto krajiny majú kultúrne zakorenený dôraz na nezávislosť a samostatnosť, aj keď to znamená vyššie finančné riziko,“ uvádza analytik.
Neskorý odchod od rodičov však má svoj ekonomický tieň. Odkladá sa vstup do manželstva, rodičovstvo aj vytváranie nových domácností. To prehlbuje demografické problémy, ako je nízka pôrodnosť. „Demografická zmena bude v nasledujúcich desaťročiach výrazne formovať ekonomický vývoj v Európe,“ konštatuje Kočiš. Riešením podľa neho nie je len zvyšovanie miezd, ale aj vytvorenie stabilného a dostupného systému nájomného bývania, ktorý by mladým ponúkol istotu a predvídateľnosť.
Na Slovensku totiž väčšina nájmov funguje len na základe krátkodobých zmlúv, čo znižuje pocit bezpečia a brzdí mobilitu pracovnej sily. „Rozvoj dostupného inštitucionalizovaného nájomného bývania je preto nevyhnutný, aby mladí ľudia nemuseli stáť pred rozhodnutím medzi neistým prenájmom a celoživotnou hypotékou,“ uvádza Kočiš. Kľúčové je pritom zmeniť legislatívu, ktorá by umožnila dlhodobé zmluvy a motivovala investorov do výstavby nájomných bytov.
Zlepšenie situácie však bude závisieť aj od širších ekonomických faktorov. Ak sa pomer medzi mzdami a cenami nehnuteľností stabilizuje a ceny energií prestanú rásť, môže to priniesť impulz k samostatnému bývaniu. To si však podľa analytika vyžiada zásadné reformy, ktoré zvýšia produktivitu a pridanú hodnotu slovenskej ekonomiky. „Ide o dlhodobý proces, ktorý sa nedá vyriešiť v horizonte jedného volebného obdobia,“ uzatvára Kočiš.
(SITA,br)
Odporúčané články
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v roku 2025 odovzdala motoristom niekoľko úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, pričom prevažnú časť tvorili mestské obchvaty. Tie výrazne odbremenili mestá od tranzitnej nákladnej dopravy, ktorá sa presunula mimo intravilánov. Nové dopravné ťahy priniesli miestnym obyvateľom čistejší vzduch, menej hluku a plynulejšiu dopravu.
Väčšina obyvateľov Slovenska vníma končiaci sa rok 2025 negatívne a označuje ho za najhorší od skončenia pandemického obdobia. Spájajú si ho predovšetkým s pocitom pokračujúceho poklesu, najmä pre rastúce obavy zo zhoršujúcej sa ekonomickej a politickej situácie na Slovensku. Vyplýva to z výsledkov 9. ročníka pravidelného prieskumu spokojnosti s uplynulým rokom, ktorý v decembri 2025 realizovala agentúra Go4insight.
Úverová aktivita domácností na Slovensku zostáva silná a podľa novembrovej správy o finančnej stabilite Národnej banky Slovenska (NBS) pokračuje rastový trend hypoték aj spotrebiteľských úverov. Hypotekárny trh ťaží z priaznivej kombinácie faktorov. Úrokové sadzby pomaly klesajú, nezamestnanosť sa drží blízko historických miním a ceny bývania naďalej medziročne rastú. Banky potvrdzujú, že práve zlepšenie dopytu je hlavným motorom oživenia.
