Slovensko potrebuje revolúciu v nájmoch, inak sa mladí neosamostatnia
Mladí ľudia na Slovensku síce patria medzi tých, ktorí sú v Európe najmenej zaťažení nákladmi na bývanie, no len preto, že väčšina z nich sa z rodičovského domu neponáhľa odísť.
Podľa analýzy Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, až 7,1 percenta mladých Slovákov vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré míňajú na bývanie viac ako 40 percent čistého príjmu. To je síce menej než európsky priemer 9,7 percenta, no dôvod je jednoduchý. Mladí Slováci si bývanie vo vlastnom len málokedy môžu dovoliť, a preto ostávajú doma.
V krajinách ako Slovensko či Chorvátsko sú vysoké náklady maskované spoločným bývaním s rodičmi, ktorí už hypotéky splatili alebo majú nižšie mesačné výdavky. „Na prvý pohľad to vyzerá ako výhoda, no v skutočnosti ide o znak zraniteľnosti. Mladí sa odkladajú s osamostatnením, čo má následne sociálne aj demografické dôsledky,“ upozorňuje Kočiš. V kontraste s tým stoja krajiny severnej Európy, ako Dánsko, Holandsko či Švédsko, kde sa mladí ľudia osamostatňujú oveľa skôr, aj napriek tomu, že za bývanie platia výrazne viac. Napríklad v Dánsku až 28,9 percenta mladých domácností prekračuje hranicu 40-percentného zaťaženia príjmu na bývanie. „Tieto krajiny majú kultúrne zakorenený dôraz na nezávislosť a samostatnosť, aj keď to znamená vyššie finančné riziko,“ uvádza analytik.
Neskorý odchod od rodičov však má svoj ekonomický tieň. Odkladá sa vstup do manželstva, rodičovstvo aj vytváranie nových domácností. To prehlbuje demografické problémy, ako je nízka pôrodnosť. „Demografická zmena bude v nasledujúcich desaťročiach výrazne formovať ekonomický vývoj v Európe,“ konštatuje Kočiš. Riešením podľa neho nie je len zvyšovanie miezd, ale aj vytvorenie stabilného a dostupného systému nájomného bývania, ktorý by mladým ponúkol istotu a predvídateľnosť.
Na Slovensku totiž väčšina nájmov funguje len na základe krátkodobých zmlúv, čo znižuje pocit bezpečia a brzdí mobilitu pracovnej sily. „Rozvoj dostupného inštitucionalizovaného nájomného bývania je preto nevyhnutný, aby mladí ľudia nemuseli stáť pred rozhodnutím medzi neistým prenájmom a celoživotnou hypotékou,“ uvádza Kočiš. Kľúčové je pritom zmeniť legislatívu, ktorá by umožnila dlhodobé zmluvy a motivovala investorov do výstavby nájomných bytov.
Zlepšenie situácie však bude závisieť aj od širších ekonomických faktorov. Ak sa pomer medzi mzdami a cenami nehnuteľností stabilizuje a ceny energií prestanú rásť, môže to priniesť impulz k samostatnému bývaniu. To si však podľa analytika vyžiada zásadné reformy, ktoré zvýšia produktivitu a pridanú hodnotu slovenskej ekonomiky. „Ide o dlhodobý proces, ktorý sa nedá vyriešiť v horizonte jedného volebného obdobia,“ uzatvára Kočiš.
(SITA,br)
Odporúčané články
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informuje cestujúcich, že z dôvodu rekonštrukčných prác manažéra infraštruktúry Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bude od pondelka 2. marca do piatka 27. marca 2026 nepretržite vylúčená železničná doprava v úseku Košice – Hidasnémeti (HU). Z uvedeného dôvodu budú všetky vlaky linky EC Košice – Budapešť Keleti v tomto úseku nahradené náhradnou autobusovou dopravou (NAD). Rekonštrukčné práce prispejú k zvýšeniu kvality a spoľahlivosti železničnej dopravy na medzinárodnej trase medzi Slovenskom a Maďarskom.
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila s účinnosťou od 19. februára 2026 stav ropnej núdze a uvoľnila časť núdzových zásob ropy pre spoločnosť Slovnaft. Ide o preventívne opatrenie v reakcii na pokračujúce prerušenie dodávok ropy cez ropovod Družba.
Stredná Európa čelí novej energetickej kríze po tom, čo ruské útoky koncom januára poškodili ropovod Družba na ukrajinskom území a zastavili tok suroviny.
