Slovensko prechádza na zimný čas, ručičky sa vrátia o hodinu dozadu
Slovensko v nedeľu 26. októbra prejde z letného na zimný, teda stredoeurópsky čas. Ručičky hodín sa o tretej hodine ráno posunú späť na druhú. Obyvatelia si tak môžu dopriať o hodinu dlhší spánok.
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetriť energiu a efektívnejšie využívať prirodzené denné svetlo. Podľa odborníkov však pravidelná zmena času prináša aj negatíva. U mnohých ľudí spôsobuje narušenie biorytmu, čo môže viesť k únave, strate energie, náladovosti či ťažkostiam so sústredením. Niektorí pociťujú aj zmeny chuti do jedla či drobný úbytok hmotnosti, ktorý súvisí s posunutím stravovacích návykov.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený v rokoch 1916 až 1918 a neskôr medzi rokmi 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke sa vrátil v roku 1979. Spočiatku trval šesť mesiacov, no od roku 1999, keď sa Slovensko prispôsobilo harmonizácii v rámci Európskej únie, sa predĺžil na sedem mesiacov – od konca marca do konca októbra.
Zmenu času uplatňujú takmer všetky európske krajiny s výnimkou Ruska, Bieloruska, Islandu, časti Grónska a niektorých ostrovov. Práve rozdiely v uplatňovaní zmeny môžu spôsobovať komplikácie v medzinárodnej doprave, komunikácii či plánovaní pracovných činností medzi krajinami.
Striedanie letného a zimného času v Európskej únii upravuje smernica o úprave letného času z roku 2001, ktorá určuje spoločné termíny začiatku a konca letného obdobia. Cieľom bolo zjednotenie systému v rámci vnútorného trhu EÚ. Samotnú právomoc rozhodnúť o zmene režimu však majú výlučne členské štáty.
Odporúčané články
Vyšetrovateľ skončil vyšetrovanie prípadu, v ktorom si muž z Košíc zadovažoval zbrane a hromadil výbušniny, zároveň bola podaná obžaloba. Ako informovala hovorkyňa Krajskej prokuratúry v Košiciach Jarmila Janová, ide o mediálne sledovaný prípad z vlaňajška.
Dňa 19. januára 1945 došlo k oslobodeniu mesta Košice jednotkami Červenej armády. Mesto, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo horthyovskému Maďarsku sa tak stalo prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa.
Najvyšší súd SR zamietol sťažnosti Daniela Bombica proti prijatiu obžaloby na jeho osobu Špecializovaným trestným súdom ako aj proti tomu, že ho ŠTS ponechal vo väzbe. Informoval o tom spravodajský portál Aktuality.sk, ktorému to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
