Slovensko opäť medzi najmenej pripravenými krajinami, do prevencie investuje minimum
Slovensko naďalej patrí medzi krajiny Európskej únie s najmenej výkonným zdravotným systémom. Vyplýva to z najnovších údajov a výsledkov Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024, ktoré zverejnil analytický inštitút GLOBSEC. Správa upozorňuje, že Slovensko dlhodobo zaostáva v oblasti prevencie, včasného záchytu ochorení a prístupu k inovatívnej liečbe.
Podľa zistení indexu, ktorý hodnotí aktuálnu kapacitu zdravotného systému spolu s jeho dlhodobou odolnosťou, Slovensko ostáva v spodnej časti európskeho rebríčka. Krajina sa tak radí po bok ďalších štátov strednej a východnej Európy s nízkou pripravenosťou. V roku 2023 investovalo Slovensko do prevencie menej ako 16 centov denne na jedného obyvateľa, čo predstavuje štvrtú najnižšiu hodnotu v rámci Európskej únie. Naproti tomu krajiny ako Nemecko a Holandsko vynaložili štyri až päťnásobne viac.
Aj keď v ostatných rokoch došlo k nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo, odborníci upozorňujú, že to nestačí. Podľa Martina Smatanu, hlavného autora indexu a experta GLOBSECu, by Slovensko muselo zachovať tempo rastu investícií a súčasne zmeniť štruktúru alokácie zdrojov. „Investovanie do zdravotníctva je maratón, nie šprint. Kľúčová je štruktúra nárastu výdavkov. Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ uviedol Smatana.
Slovensko zaostáva v prevencii aj miere zaočkovanosti
Správa GLOBSECu zároveň upozorňuje, že problém nie je len vo výške investícií. Slovensko zaostáva aj v miere zaočkovanosti a v realizácii preventívnych programov. Analytici okrem hlavného indexu zverejnili aj dve hĺbkové analýzy týkajúce sa spotreby alkoholu a nikotínu, ktoré upozorňujú na nevyužitý potenciál zlepšiť verejné zdravie zmenou životného štýlu.
Výrazné rozdiely sú aj v oblasti inovácií. Pacienti v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska čakajú na prístup k novým liekom priemerne 797 dní od ich schválenia Európskou liekovou agentúrou po ich reálnu dostupnosť na trhu. Európsky priemer pritom dosahuje 578 dní. Tento sklz podľa GLOBSEC-u výrazne znižuje prínos moderných liečebných postupov a spomaľuje zlepšovanie zdravotných výsledkov obyvateľstva.
Záver správy je jednoznačný. Väčšina ukazovateľov sledovaných v rámci Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024 naznačuje, že Slovensko nevyužíva svoj potenciál a patrí medzi krajiny najmenej pripravené čeliť budúcim zdravotníckym výzvam.
(SITA, dkn)
Odporúčané články
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Rezidentské parkovanie sa na sídlisku KVP od 1. marca nezavedie. Poslanci mestského zastupiteľstva svojim hlasovaním vyšli v ústrety petícii 1600 obyvateľov a ďalších nespokojných občanov, ktorí spochybnili pripravenosť mestskej časti spustiť nový systém. Pre tých, ktorí si už rezidentské karty na sídlisku KVP zakúpili, pripravuje Mesto Košice možnosť vrátenia peňazí alebo posunutia začiatku platnosti karty na nový termín.
