My sme tí, na ktorých sme čakali. Kniha o pamätných jarných dňoch aj v Košiciach

Symbolicky k dátumu 17. novembra 2018 vychádza kniha My sme tí, na ktorých sme čakali. 

Na knižke spolupracovali ľudia z iniciatívy Za slušné Slovensko, ich priatelia z vydavateľstva Artforum, kreatívci z bratislavskej Novej Cvernovky a všetci ľudia, ktorí boli od 2. marca do 22. júna v desiatkach miest na námestiach.

V knihe je výber príhovorov, ktoré odzneli počas tohtoročnej jari. Autori chceli publikáciou podľa vlastných slov zachovať pamätnú atmosféru, jej pocity i „slová pre budúcnosť“.

Solidarita a súdržnosť 

„Po násilnej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Slovensko žilo solidaritou a súdržnosťou. Práve to sme chceli vštepiť aj do tejto knihy a pripomenúť jej dôležitosť a silu. V knihe nájdete nádej aj nespokojnosť a hnev. Nespravodlivosť aj túžbu po zmene,“ uviedol jeden z autorov, člen bratislavského tímu iniciatívy Za slušné Slovensko Peter Nagy.

„Už niekedy na jar sme v Bratislave na stretnutí s Táňou Sedlákovou a Jakubom Kratochvílom, bratislavskými organizátormi protestov, rozprávali o takejto možnosti. Považovali sme totiž za veľmi dôležité, aby po tej jari niečo zostalo,“ hovorí o prvej myšlienke Ján Gálik, jeden z košických organizátorov protestov Za slušné Slovensko. 

Dodáva, že v knihe je 63 autentických prejavov prednesených na zhromaždeniach a pochodoch z celého Slovenska. Nebolo možné do nej umiestniť všetky vystúpenia. Výber z tých košických robil Gálik. 

Herci, kňaz aj rodiča obetí

„Sú tam slová poetky, prozaičky a filozofky Juliany Sokolovej, rímskokatolíckého kňaza a farára Petra Gombitu, herečky z divadla Na peróne Janky Wernerovej, predsedu občianskeho združenia Útočište Ľubomíra Badiara či farmára Františka Oravca.“ 

Čitateľov určite zaujmú aj prepisy vystúpení rodičov zavraždeného novinára J. Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej – Jozefa Kuciaka a Zlatice Kušnírovej.  Bude stáť za to, pripomenúť si aj prejavy hercov Richarda Stankeho a Zuzany Kronerovej.

Kniha vznikala crowdfundingovým spôsobom. Cez internet obyčajní ľudia posielali peniaze na to, aby sa dala vytlačiť. 

Žiaden Soros 

„Nezapojil sa ani George Soros, ani nikto jemu podobný. Určite to bude pekná pamiatka pre ľudí, ktorí chodievali na protesty, ale zároveň by mala byť pripomienkou pre politikov, aby si uvedomili, čo je zlé a čo treba zlepšiť,“ hovorí Gálik s tým, že v tomto modeli financovania by chceli pokračovať, aby sa táto kniha dostala do rúk aj všetkým členom parlamentu a vlády. 

Potrebovali by tak peniaze na 165 kníh. „Mala by byť pre nich návodom,  ako by mali pracovať,“ opisuje jeden zo zmyslov knihy Gálik.

Jana Wernerová: Prijímam to s vďakou a pokorou

Jednou z Košičaniek, ktorá má svoj prejav v knihe, je Janka Wernerová, herečka košického nezávislého divadla Na peróne a učiteľka herectva.

Prečo ste sa angažovali v jarných protestoch?
O smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej som sa dozvedela na Malte, kde sme v tom čase boli s priateľom na dovolenke. V tom okamihu sa pre nás dni voľna zmenili na dni plné rozhovorov o dvoch mladých ľuďoch, ktorých sme ani nepoznali. Takmer neustále sme mysleli na to, čo sa stalo a zhovárali sa o tom. Boli sme šokovaní a nešťastní. 

Skúšali ste na to zareagovať aj inak?  
V posledný večer dovolenky sme kúpili sviečky a chceli ich za Jána a Martinu zapáliť. Miesto, ktoré sme si vybrali, bolo v ten večer zhodou okolností aj miestom spomienkového pochodu za Daphne Galiziovú, maltskú novinárku, ktorú tiež zavraždili. Pri spomienkach na ňu sa hovorilo aj o nás, o Slovensku, o Jánovi a Martine a o tom, že toto šialenstvo musí skončiť. Z Košíc nám písali organizátori pochodov Za slušné Slovensko, že či by sme sa ako členovia nášho divadla nezúčastnili protestu, čo vtedy nebolo možné. To som ešte netušila, že budú ďalšie protesty, že na jednom z nich odznie aj môj príhovor. 

Stáť a rečniť na tribúne, to určite nebolo ľahké? 
Nemám rada, keď umelci spájajú svoje mená s politikou. Preto som trochu váhala. Veľmi rýchlo som však pochopila, že tu nejde o politiku, o propagovanie nejakej strany. Ide tu o občiansky aktivizmus, o právo jednotlivca na svoj názor, o spájanie ľudí pre správnu vec. Bola som veľmi šťastná, že sa protestov zúčastnilo a stále zúčastňuje množstvo ľudí, Slovákov, ktorí stoja o lepšiu krajinu. O to viac ma mrzelo, keď som vo svojom okolí zaznamenala názory, že mám za vystúpenia zaplatené. 

Aké ste mali pocity, keď vás vydavateľstvo oslovilo?
Bola som veľmi prekvapená. Vôbec som to nečakala a prijímam to s veľkou vďakou a pokorou. Zajtra do Artfora určite prídem. Vydanie knihy považujem za skvelý nápad a aj keby sa v nej môj príhovor nenachádzal. Som rada, že sa v knihe zachová nálada tých dní, pocit spolupatričnosti a prísľub nádeje na lepšie zajtrajšky.