Automobilový umelec. Autá prerába na nepoznanie

Meno Viktor „Okush“ Mihalik je vo svete automobilov známe. So svojími výtvormi z rožňavskej dielne sa prezentoval na výstavách po celom svete a získal množstvo ocenení. Ak si niekto chce nechať špeciálne upraviť svoje auto, je na správnej adrese. Okush je majstrom vo svojom odbore.

Láska k autám ho nemohla obísť. Jeho starý otec bol autoopravár. Remeslo prešlo na jeho otca, ktorý zároveň pretekal na automobiloch do vrchu. Okush v tomto remesle pokračoval, no s pridanou hodnotou. Autá prerába na jedinečné výtvory. 

Začal s tým už ako malý chlapec, aj keď sa to pravými „prerábkami“ ešte nedalo úplne nazvať. Zmenilo sa to tesne po dovŕšení dospelosti, keď sa naplno pustil do svojej Hondy Civic. „Chcel som totiž ukázať možné a dovtedy aj nemožné veci. Prerábka trvala dva roky, kým sa auto dostalo do fázy, keď z pôvodného auta zostali neprerobené asi už len dve ešpézetky,“ hovorí s úsmevom. 

Priority sa zmenili

Dôvod, prečo s tým začal, bol úplne jednoduchý. Nič mu na pôvodných autách nevyhovovalo, dokonca ani na tých drahých. Začal ich teda meniť podľa svojich predstáv. „Po osemnástom roku som mohol legálne jazdiť na cestách, keď bol rozmach tuningových áut na Slovensku. V tom čase som do toho celého spadol ešte viac.“

Začiatky jeho kariéry s “prerábkami” boli bohaté na množstvo ocenení. Dopredu ho neustále hnala túžba prerábať autá vždy na krajšie a odlišnejšie výtvory. „Získal som niekoľko cien. Top najlepšie auto na výstave, niekoľkokrát najlepšie upravené auto roka v časopisoch. Po rokoch práce pribúdalo tiež aj mojich áut, a tak sa stratila hodnota nutnosti niekomu niečo rok čo rok dokazovať a obhajovať si prvenstvá stále s novým autom. Priority sa zmenili. Každé auto od mojich osemnástich rokov, ktoré som si kúpil a prerobil, dodnes mám. Ich počet už nejde zrátať na jednej ruke . Všetky prišli ku mne ťažko a ešte s ťažšou prácou sa upravovali, všetky sú niečím výnimočné.“

Na jeho práci sa mu najviac páči, že dokáže sebe alebo zákazníkovi splniť v podstate to, čo mu chýba. „Je to krásny pocit a ak sa to spojí s finančným honorárom, umožní mi to robiť nielen to, čo viem a chcem, ale zároveň rásť. Zapájať komplikovanejšie procesy do výrob jednotlivých dielcov alebo samotných úprav.“

Okush pravidelne cestuje na výstavy po celom svete. Inšpirácie čerpá najmä z Japonska a USA. „Japonské výstavy sú úplne odlišné od čohokoľvek na celom svete… Stretnutia s deťmi hlavných zástupcov Yakuzy majú podtón nekonečného bohatstva a úprav na autách nevídaných rozmerov. Tieto stretnutia sú vždy plné zimomriavok. Tam platí pravidlo: Nemusí to byť pekné, ani vkusné, stačí, keď to bude iné. A bonus je, keď je to nielen iné, ale každý na to zvedavo pozerá, aj keď možno s nechuťou.“

Autá, ktoré majú dušu

Pre Okusha je srdcovkou každé auto, ktoré na neho pôsobí ako veľkolepé umelecké dielo. Na značke mu nezáleží, aj keď má slabosť na staršie japonské automobily. Vraví, že majú dušu a pôžitok z jazdy je neopísateľný. „Hlavne keď sú z éry, kedy si automobilky medzi sebou chceli dokázať, kto vyrobí lepšie auto. Nie kto vyrobí lacnejšie, ako je to teraz. Keď vyrobené auto malo výrobcom deklarovaných 270 koní, no v skutočnosti ich malo 340. Dnes je to skôr naopak.“ 

Medzi jeho najzaujímavejšie výtvory patria tie, ktorým venuje mesiace práce. Za šokujúci však považuje svoj Nissan GT- R, má strešný box, ťažné zariadenie a aj vlečku na GT- R 20-palcových kolesách a v tom istom dizajne snežný skúter.”

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu TOP KOŠICE. Celé vydanie si môžete prezrieť TU