Život rakúskej cisárovny Sissi ukončil atentátnik pred 120 rokmi

Alžbeta Bavorská (Sissi) bola bavorskou princeznou, rakúskou cisárovnou, českou a uhorskou kráľovnou a manželkou rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Jej život predčasne ukončil 10. septembra 1898 atentát.

Došlo k nemu pred 120 rokmi v Ženeve vo chvíli, keď sa chystala nastúpiť na loď do Montreux. Na nábreží k nej priskočil taliansky anarchista Luigi Lucheni a bodol ju pilníkom do hrude. Zasiahol jej osrdcovník a privolaný lekár už mohol u vtedy 60-ročnej rakúskej cisárovnej iba konštatovať smrť.

Rozprávková svadba

Alžbeta (Elisabeth Amália Eugénia) sa narodila na Vianoce 24. decembra 1837 v Mníchove. Bola dcérou bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa a vojvodkyne Ludoviky Vilhelmíny Bavorskej. Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky rakúskeho cisára Františka Jozefa I.

Vyrastala na vidieckom zámku Possenhofen, zimy trávila rodina v mníchovskom paláci. Pôvodne sa mal cisár František Jozef I. oženiť so staršou sestrou budúcej panovníčky Helenou (Nené), ale mladík sa zaľúbil v dnešnom rakúskom kúpeľnom meste Bad Ischl do mladej, vtedy len 15-ročnej Alžbety. Pár sa zasnúbil 18. augusta 1853 a svadbu mali 24. apríla 1854 vo viedenskom Kostole sv. Augustína. Rozprávková svadba bavorskej princeznej a rakúskeho cisára Františka Jozefa I. trvala niekoľko dní. Svätostánok zdobili zlatom pretkávané baldachýny a desaťtisíce sviečok. Mladý cisársky pár sa následne usadil na zámku Schönbrunn a v Hofburgu vo Viedni. Sobáš manželského páru mal podporiť rakúske záujmy v Nemecku.

Prvé roky jej manželstva vládla v krajine politicky napätá situácia. Habsburská monarchia stratila svoje popredné mocenské postavenie v Európe a po ťažkých vojenských prehrách taktiež talianske dŕžavy. Cisár bol zaneprázdnený povinnosťami. Cisárovná si krátila voľné chvíle a často chodievala do zámku v Laxenburgu neďaleko od Viedne. V rozsiahlom parku s rybníkom sa mohla oddávať svojej veľkej vášni – jazde na koni.

Zamilovala si cestovanie

Alžbeta bola inteligentná, nadaná na jazyky, sčítaná a politicky aktívna. Na viedenskom dvore sa začala učiť aj po grécky a po maďarsky. Sissi bola známa svojimi promaďarskými sympatiami. Neskôr sa stala aj uhorskou kráľovnou (1867). Najprv sa len chcela vyslobodiť spod prísneho dvorného režimu a etikety, neskôr našla v cestovaní nový zmysel života. Keď bola Sissi na cestách, nikto ju nekontroloval, ani ju nenútil zúčastňovať sa na ceremóniách. Mohla sa slobodne venovať písaniu básní, športu či skrášľovaniu. Najradšej žila na gréckom ostrove Korfu, kde si dala postaviť rozprávkový letný kaštieľ Achilleon, ale rada bývala aj v zámočku v Gödöllő blízko Budapešti.

Okrem korunného princa Rudolfa porodila tri dcéry – Sophiu, Giselu a Máriu Valériu. Jej prvá dcéra zomrela, keď mala iba dva roky. Sissi jej smrť veľmi zasiahla, roky trpela depresiami. Spočiatku šťastní manželia sa po rokoch odcudzili. Cisár udržiaval vzťah s herečkou Katarínou Schrattovou. Na cisárskom poľovníckom zámku Mayerling, neďaleko Heiligenkreuzu v Dolnom Rakúsku, sa 30. januára 1889 odohrala jedna z tragédií rodu Habsburgovcov. Tridsaťročný korunný princ Rudolf, jediný syn cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety a nasledovník trónu, tam spáchal samovraždu.

Cisárovná sa napokon sama stala obeťou atentátu. Písal sa 10. september 1898 a Alžbeta sa chystala v Ženeve nastúpiť na loď, ktorá ju mala odviezť do mesta Montreux. Počas cesty, keď ju sprevádzala dvorná dáma, ju zavraždil taliansky anarchista Luigi Lucheni. Atentátnika zadržali a odsúdili na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu. Pohreb cisárovnej sa konal v hlavnom meste Rakúsko-Uhorska vo Viedni 17. septembra 1898. Pochovali ju do Kapucínskej hrobky, kde odpočívajú členovia habsbursko–lotrinskej dynastie.

(TASR, PS)