Hubárska sezóna je v plnom prúde, jeden človek už na otravu zomrel

Počas tohto roka riešili odborníci 53 prípadov otráv hubami, z toho jednu smrteľnú. Po požití muchotrávky zelenej zomrela jedna osoba. August a september predstavuje pre lekárov obdobie, kedy sa stretávajú s otravami z húb najčastejšie.

Napriek tomu, že sú chutné, jedlá z húb sú ťažšie stráviteľné, preto ich odborníci neodporúčajú jesť vo veľkom množstve, a tiež nie vo večerných hodinách. Medzi najnebezpečnejšie huby, ktoré rastú na Slovensku, patria podľa Národného toxikologického informačného centra (NTIC) muchotrávka zelená alebo jej biela forma –  muchotrávka biela a muchotrávka končistá, ďalej pavučinovec plyšový, ušiak obyčajný, vláknica Patouillardova a muchotrávka tigrovaná.

Nevoľnosti po konzumácii húb nepodceňujte

„Muchotrávku zelenú alebo jej bielu formu –  muchotrávku bielu a končistú si najčastejšie hubári zamieňajú s bedľami, šampiňónmi a zelenými plávkami. Muchotrávka zelená obsahuje toxín amanitín, ktorý závažne poškodzuje pečeň,“ priblížila vedúca NTIC Silvia Plačková. Huba je podľa jej slov zákerná v tom, že príznaky otravy nastupujú pomerne neskoro – po šiestich, 12 alebo 24 hodinách. Ako vysvetlila vedúca NTIC, najčastejšie sa príznaky prejavujú kolikovitými bolesťami brucha, vracaním a vodnatými hnačkami. „Táto fáza tráviacich ťažkostí môže trvať dva až tri dni. Po nej môže nasledovať takzvané štádium zdanlivého uzdravovania, keď sa človek cíti lepšie. Práve vtedy sa ľudia rozhodnú, že nepôjdu k lekárovi. Ale táto fáza je len dočasná a po nej nastupuje ďalšia, kedy už dochádza k poškodeniu pečene, žltačke, zlyhávaniu pečene a obličiek. Pri neliečenej otrave alebo neskoro začatej liečbe nastáva smrť,“ varuje odborníčka.

Ak niekto jedol huby a prejavia sa u neho príznaky otravy, podľa Plačkovej by nemal situáciu podceňovať a mal by čím skôr vyhľadať lekára. Povery, ako napríklad tá, že strieborná lyžička sčernie v styku s jedovatou hubou, alebo tá, že jedovaté huby neobhrýzajú slimáky, podľa Plačkovej neobstoja. „Na rozlíšenie jedovatých húb od jedlých neexistuje pravidlo. Jediným spoľahlivým prostriedkom je naučiť sa rozpoznávať jedlé a jedovaté druhy a nadobudnúť istotu v poznávaní znakov, ktorými sa odlišujú,“ vysvetlila.

Odborníčka tiež radí, že pokiaľ huby zberateľ nepozná, zbierať by mal len huby hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napr. dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Hríbovité huby nie sú smrteľne jedovaté. Smrteľne jedovaté huby – muchotrávka zelená, muchotrávka biela a končistá patria medzi lupenaté huby, majú na spodnej časti klobúka biele lupene. 

(TASR, PS)