Zvieratá a stromy na Veľký piatok necítili bolesť, Boží hrob sa stráži dodnes
Na Veľký piatok sa nemohlo robiť nič. Napriek tomu existovala povera, na základe ktorej sa v minulosti v tento deň odporúčalo označiť zvieratá a štepiť stromy. Verilo sa, že počas tohto sviatku necítia bolesť. Dodnes sa však udržala tradícia stráženia Božieho hrobu.
Ako povedala etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová, kedysi boli na Slovensku väčšie stáda dobytka ako v súčasnosti. „Narodili sa už mláďatá a stáda, ktoré sa začali na salaši vytvárať, bolo potrebné označiť vlastníckym znakom gazdu. Robilo sa to v tento deň s vierou, že tieto mláďatká necítia bolesť, lebo Ježiš Kristus leží v hrobe a on tiež necíti bolesť,“ spresnila s tým, že z rovnakého dôvodu sa ľuďom s veľkými ovocnými sadmi odporúčalo štepiť stromy.
Ako pripomenula, kým dnes je Veľký piatok pre viacerých prevažne dňom voľna, kedysi to bol taký deň v roku ako žiaden iný. Okrem iného bol veľký pôst, nesmelo sa robiť nič, pretože by sa mohli „aktivizovať zlé sily“. Ženy v žiadnom prípade nemohli začať chystať nejaké jedlá.
[ad][/ad]Stráženie hrobu
Keďže boli Slováci vo veľkej miere veriacim národom, chodili na obrady a zároveň sa poklonili Božiemu hrobu, pri ktorom bola stráž.
„Najmä vo východoslovenskom regióne nesmelo byť to miesto, ktoré sa inštalovalo niekde v chráme, opustené ani na chvíľočku. Pre ľudí v obci boli vypísané „poradovníky“, kto a kedy má prísť k hrobu. Obyčajne mali stráž držať muži. Baníci, hasiči alebo neskôr vojaci držali stráž v uniforme, niekedy mali dokonca aj symbolickú zbraň. Išlo napríklad o drevenú šabľu, prípadne hasičskú striekačku,“ povedala Buganová s tým, že ide o relikt ľudovej zbožnosti, ktorý sa zachováva aj v súčasnosti.
Kulisy a samotné inštalácie takzvaného Božieho hrobu sú podľa jej slov v mnohých farnostiach reprezentatívne a estetické. „V niektorých našich kostoloch existujú ešte drevené kulisy alebo zátarasy, na ktorých sú tí strážcovia namaľovaní. Pochádzajú z baroka alebo dokonca z obdobia renesancie,“ uzavrela.
[ad2][/ad2](TASR, JH, článok bol publikovaný 19.4.2019)
Odporúčané články
Šťavnatá pečená hus s chrumkavou kožou patrí medzi najobľúbenejšie slávnostné jedlá slovenskej kuchyne. V kombinácii s dusenou červenou kapustou a domácimi lokšami vytvára tradičné menu, ktoré sa hodí na rodinný obed aj sviatočný stôl. Prinášame vám recept, vďaka ktorému si túto klasiku pripravíte aj doma.
Paradajková polievka s ryžou patrí medzi tradičné jedlá domácej kuchyne, ktoré si mnohí spájajú s detstvom. Je jednoduchá na prípravu, sýta a zároveň príjemne zahreje. Vďaka kombinácii paradajok, ryže a jemne dochuteného základu vznikne chutná polievka, ktorá je ideálna ako ľahký obed alebo večera.
Zapekané cestoviny so šunkou a syrom patria medzi obľúbené jedlá domácej kuchyne, ktoré spájajú jednoduchosť prípravy s plnou a syrovou chuťou. Tento recept je ideálny na rýchly obed či večeru, keď chcete nasýtiť celú rodinu bez zbytočne zložitých krokov, pričom výsledkom je chrumkavý povrch a krémové vnútro plné poctivých surovín.
