Dôvera v EÚ na Slovensku mierne narástla, ruská agresia na Ukrajine zostáva najväčšou výzvou
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
Podľa prieskumu je až 87 % obyvateľov Slovenska spokojných so svojím životom, čo zodpovedá európskemu priemeru (86 %). „Výsledky Eurobarometra potvrdzujú, že občania Slovenska vnímajú výhody, ktoré im Európska únia prináša – slobodu cestovať, žiť či študovať v zahraničí, ako aj jednotnú menu,“ uviedol Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Dodal, že vyše polovice obyvateľov Slovenska (51 %) dôveruje Európskej komisii.
„Podľa najnovších výsledkov Eurobarometra z jesene 2025 dôveruje Európskej únii 54 % Slovákov, čo je najviac za posledných takmer 15 rokov (od jari 2011). Obyvatelia Slovenska vnímajú projekt EÚ ako životaschopný, stabilný a dôležitý pre svoju budúcnosť, pričom podporu spájajú s očakávaním bezpečnejšieho a prosperujúceho vývoja krajiny,“ doplnil Martin Slosiarik z agentúry Focus, ktorý dáta vyhodnocoval.
Dôvera v EÚ na Slovensku vzrástla o 2 percentuálne body oproti jarnej edícii 2025 a je nad európskym priemerom (48 %). Najväčšiu dôveru si u Slovákov získala Európska centrálna banka (58 %), nasledovaná Európskou komisiou a Európskou radou (obe 51 %). Európskemu parlamentu dôveruje polovica Slovákov (50 %).
Najmenej dôveryhodný je právny systém
Z domácich inštitúcií majú najvyššiu dôveru zdravotnícky a lekársky personál (72 %), armáda (66 %), krajské alebo miestne verejné orgány (65 %) a polícia (57 %). Naopak, najnižšiu dôveru vyjadrujú súdom a právnemu systému (39 %), vláde (26 %), parlamentu (24 %) a politickým stranám (21 %).
Nespokojnosť s fungovaním demokracie na Slovensku vyjadrilo 59 % opýtaných, čo je o 2 percentuálne body viac ako na jar 2025. Spokojnosť s demokraciou je na úrovni 41 %, čo je o 2 percentuálne body menej ako v jarnej edícii. Európsky priemer EÚ27 pritom predstavuje 54 % spokojných a 45 % nespokojných.
Medzi najvýznamnejšie spoločné politiky, ktoré Slováci podporujú, patrí voľný pohyb občanov EÚ (90 %), spoločná európska hospodárska a menová únia s eurom (84 %) a stratégia na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ (83 %).
Najväčší problém je ruská invázia na Ukrajine
Medzi najzásadnejšie problémy, ktorým čelí EÚ podľa Slovákov, patrí ruská invázia na Ukrajine (30 %), medzinárodná situácia (21 %) a dodávky energií (19 %). Prioritami EÚ v nasledujúcich piatich rokoch by mali byť podľa obyvateľov Slovenska zdravie (32 %), bezpečnosť a obrana (30 %) a hospodárstvo (27 %). Najväčšie problémy Slovenska vidia Slováci v rastúcich cenách, inflácii a nákladoch na život (41 %), ekonomickej situácii (25 %) a štátnom dlhu (20 %).
Čo sa týka médií, najväčšiu dôveru majú rozhlas (66 %), televízia (58 %), písaná tlač (51 %) a webové stránky (48 %). Najmenej dôvery si získali sociálne siete a online médiá (33 %).
Eurobarometer je dlhodobý prieskum, ktorý skúma názory občanov EÚ na Európsku úniu a politické a spoločenské otázky. Prieskum sa uskutočnil od 9. októbra do 3. novembra 2025 a predstavuje 104. vydanie štandardného Eurobarometra.
(SITA, mt)
Odporúčané články
Po rokoch sa na košickom sídlisku Luník IX opäť začne výstavba nového bytového domu. Za takmer šesť miliónov eur má vzniknúť 48 nájomných bytov, ktoré majú prispieť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov sídliska aj ľudí z nelegálnej osady Mašličkovo.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Do redakcie nášho denníka prišiel postreh od čitateľa, ktorý si všimol, že na Strojárenskej ulici už nie je lavička Václava Havla. Pamätná tabuľa ostala, no stoličky so stolíkom sú preč. Takúto lavičku majú aj vo Washingtone, Dubline, Barcelone, Benátkach, Tel Avive aj Prahe, len z Košíc musela odísť na reparáciu do Čiech. Dôvodom bol vandalizmus.
