Kabinet schválil návrh zákona o transparentnosti odmeňovania, cieľom je znížiť rozdiely v platoch mužov a žien

Aj napriek existujúcej právnej úprave, ktorá zakazuje diskrimináciu v odmeňovaní na základe pohlavia, podľa vládnych materiálov na Slovensku stále pretrvávajú významné rozdiely v platoch mužov a žien, ktoré patria medzi jedny z najvyšších v Európskej únii. Tento rozdiel je podľa dostupných údajov Eurostatu spôsobený najmä slabou transparentnosťou systémov odmeňovania, chýbajúcimi objektívnymi a neutrálnymi kritériami na hodnotenie práce a nedostatočným monitorovaním platových rozdielov.

Vláda v dôvodovej správe zároveň zdôraznila, že nerovnaké odmeňovanie predstavuje nielen sociálny problém, ale aj významnú ekonomickú stratu. Podhodnotenie kvalifikovanej práce žien a neefektívne využívanie pracovnej sily sa podľa rezortu negatívne odráža na produktivite celej ekonomiky. Transparentné a spravodlivé odmeňovanie má podľa predkladateľov zákona prispieť k vyššej motivácii zamestnancov, zníženiu fluktuácie a dlhodobejšiemu rastu hospodárstva.

Napriek tomu, že súčasné antidiskriminačné pravidlá a ustanovenia Zákonníka práce zakazujú nerovnaké odmeňovanie pre rovnakú prácu, novelizovaný zákon má poskytnúť reálne nástroje, ktoré umožnia efektívnu kontrolu a presadzovanie týchto práv v praxi. Jedným z kľúčových návrhov je povinnosť zamestnávateľov sprístupniť uchádzačom o prácu informácie o očakávanej odmene alebo o jej rozpätí ešte pred vznikom pracovného pomeru a zároveň im zakázať požadovať údaje o predchádzajúcich mzdách.

Návrh taktiež zavádza právo zamestnancov na informácie o ich vlastnej úrovni odmeny a o priemernej úrovni odmien kolegov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty s rozlíšením podľa pohlavia. Toto právo bude možné uplatniť aj prostredníctvom zástupcov zamestnancov alebo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Zamestnávatelia budú podávať správy o rozdieloch v odmeňovaní

Z hľadiska monitorovania sa navrhuje, aby zamestnávatelia s 250 a viac zamestnancami podávali správy o rozdieloch v odmeňovaní za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 7. júna 2027 a potom každoročne. V správe by mali byť zahrnuté údaje o mzdových rozdieloch medzi mužmi a ženami, mediáne tohto rozdielu, podieloch pohlaví s doplnkovými zložkami mzdy a výkone v jednotlivých platových pásmach. Pre menšie firmy s 150 až 249 zamestnancami sa správy budú podávať prvýkrát do 7. júna 2027 a následne každé tri roky, rovnako ako pre zamestnávateľov s 100 až 149 zamestnancami, ktorí budú mať povinnosť podať prvú správu do 7. júna 2031.

Ak správa odhalí neopodstatnené rozdiely v odmeňovaní najmenej vo výške päť percent v ktorejkoľvek kategórii, zamestnávateľ bude povinný vykonať spoločné posúdenie odmeňovania so zástupcami zamestnancov. Cieľom tejto analýzy je identifikovať príčiny rozdielov a podniknúť kroky na ich odstránenie.

Zmeny sa dotýkajú aj kompenzácií pre zamestnancov, ktorým vznikne ujma v dôsledku nerovnakého odmeňovania. Návrh zákona upravuje právo na peňažnú náhradu ujmy, ktorá môže zahŕňať premeškanú odmenu, náhradu za stratené príležitosti či nemajetkovú ujmu, s premlčacou dobou na uplatnenie nároku tri roky.

Návrh ďalej presúva dôkazné bremeno v prípadoch porušenia práv vo vzťahu k odmeňovaniu na zamestnávateľa, ktorý bude musieť preukázať, že diskriminácia sa v konkrétnom prípade nestala. Za monitorovanie a koordináciu uplatňovania práva na rovnakú odmenu bude zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré okrem iného zabezpečí aj zverejňovanie agregovaných údajov a analýzu príčin rozdielov v odmeňovaní.

Bez záťaže pre podnikateľov

Podľa predkladateľov návrhu zákona predstavuje navrhovaná právna úprava primeraný zásah do práv zamestnávateľov vzhľadom na legitímny cieľ odstránenia diskriminácie v odmeňovaní. Zavedené povinnosti sú podľa materiálov vlády primerané a nevytvárajú neprimeranú záťaž pre podnikateľské prostredie, pričom menším zamestnávateľom sa umožnia zjednodušené postupy.

Návrh zákona má podľa hodnotenia predkladateľov negatívne dopady na podnikateľské prostredie, avšak pozitívne sociálne vplyvy, najmä pre manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Očakáva sa, že jeho účinnosť sa prejaví aj vo verejných rozpočtoch, hoci návrh podľa analytikov nemá mať vplyv na limit verejných výdavkov, životné prostredie, informatizáciu či služby verejnej správy pre občana.

(SITA, dkn)