Slovensku hrozí ďalšie konanie zo strany Európskej komisie. Dôvodom má byť novela o vodovodoch iniciovaná NKÚ

Dôvodom konania majú byť podľa Klubu akcionárov VVS ničím nepodložené útoky zo strany šéfa NKÚ Ľubomíra Andrassyho voči VVS a jeho akcionárom a problematické časti novely týkajúce sa najmä jednoročného predkupného práva štátu na všetky cenné papiere vydané vodárenskými spoločnosťami vrátane akcií, zmeniek a dlhopisov. Novela vznikla práve na základe iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) ako opatrenie proti údajnej “skrytej privatizácii slovenskej vody” vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), ktorá sa mala udiať prostredníctvom dlhopisov. K tzv “skrytej privatizácii”, o ktorej šéf NKÚ hovorí už od roku 2024, však zatiaľ neposkytol žiadne dôkazy. To mu ale nebránilo vyvinúť tlak na poslancov, čo následne aj vďaka aktívnemu zapojeniu poslancov strany Progresívne Slovensko viedlo k schváleniu sporného predkupného práva v rámci novely.

Viac k téme

Andrassy a Šimečka čelia kritike pre šírenie strachu a konšpirácií

Podľa Klubu akcionárov VVS, ktorý zastupuje viac ako 550 miest a obcí východného Slovenska a ktorý je autorom podania na Európsku komisiu, vykazuje novela znaky možného rozporu s právom Európskej únie. Klub argumentuje, že tento mechanizmus fakticky obmedzuje prístup vodárenských spoločností na finančné a kapitálové trhy, narúša právnu istotu a môže byť v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu podľa článkov 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Preto podal na Európsku komisiu podanie, ktoré bolo prijaté Európskou komisiou a znamená spustenie tzv. pre-infringement dialógu. Ten je úvodnou fázou pred prípadným formálnym infringementovým konaním. Ak Slovensko nedokáže vysvetliť tvrdenia NKÚ, obhájiť novelu a odmietne zjednať nápravu, bude nasledovať žaloba na Súdny dvor EÚ, čo môže Slovensko stáť desiatky až stovky miliónov eur či dokonca pozastavenie čerpania eurofondov.

NKÚ mal vyvolať obavy zo „skrytej privatizácie“ bez dôkazov

NKÚ pod vedením predsedu Ľubomíra Andrassyho opakovane verejne tvrdil, že dlhopisový program VVS môže predstavovať formu “skrytej privatizácie slovenskej vody”. Na základe týchto tvrdení a tlaku NKÚ vznikla legislatívna iniciatíva, ktorá vyústila do schválenia spomínanej novely. Novela zaviedla okrem iného i jednoročné predkupné právo Slovenskej republiky na akýkoľvek cenný papier vydaný vodárenskými spoločnosťami – vrátane akcií, zmeniek a dlhopisov.

„V sťažnosti na EK sme okrem iného argumentovali, že výroky predsedu Andrassyho porušujú okrem iného princíp právnej istoty a štátne jednoročné predkupné právo fakticky obmedzuje prístup vodárenských spoločností na finančné a kapitálové trhy čím zároveň je v kontradikcii so zásadou voľného pohybu kapitálu podľa článkov 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tým pádom sa znižuje dostupnosť financovania modernizácie vodárenskej infraštruktúry. Európska komisia akceptovaním podania uznala odbornú relevantnosť našich argumentov a závažnosť situácie,“ hovorí Daniel Kratky, ktorý za Klub akcionárov VVS riadil odborný tím pripravujúci podanie na Európsku komisiu.

Podľa Stanislava Hrehu, predsedu správnej rady Klubu akcionárov VVS a predsedu dozornej rady VVS, štát dnes nesie dôsledky vyjadrení NKÚ. ,,Obvinenia, ku ktorým predseda NKÚ nikdy nepredložil dôkazy, zneistili predstaviteľov obcí a miest a mali dopad aj na dôveru investorov na trhu. Navyše vyvolali politickú potrebu, ktorá skončila schválením spornej novely. NKÚ na čele s predsedom Andrassym je štátnym orgánom a za jeho aktivity zasahujúce do dobrej povesti VVS a našich akcionárov, osobné útoky a následne iniciovanú vodárenská novelu, nesie žiaľ finančnú zodpovednosť štát a nie on osobne,“ dodáva Stanislav Hreha.

Podanie Klubu akcionárov VVS získalo na pôde Európskej komisie status formálnej sťažnosti, čo nie je bežné. Každoročne tam totiž smeruje v priemere vyše 35-tisíc sťažností , a z nich sa na ďalšie konanie kvalifikujú menej ako 2 percentá. Európska komisia si v rámci pre-infringement dialógu vyžiada doplňujúce informácie od slovenských orgánov. V tomto prípade by mali otázky smerovať zrejme na Najvyšší kontrolný úrad a Ministerstvo životného prostredia.

Sankcie môžu byť veľmi vysoké

Podľa odborných analýz, vychádzajúc z praxe Európskej únie môžu podobné spory v oblasti životného prostredia prerásť až do výrazných finančných sankcií. Príkladom je Taliansko, ktoré Európska únia v minulosti sankcionovala za nelegálne skládky odpadu či nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd. V známom prípade týkajúcom sa skládok muselo Taliansko čeliť pravidelným pokutám vo výške desiatok miliónov eur, pričom suma sa znižovala až podľa toho, ako štát postupne odstraňoval nelegálne skládky.

V ďalšom prípade, ktorý sa týkal odpadových vôd, Európska komisia navrhla voči Taliansku sankcie v podobe dennej pokuty presahujúcej 120-tisíc eur a zároveň aj dennej paušálnej sumy, pričom minimálna jednorazová sankcia mala dosiahnuť takmer 9,6 milióna eur. Takéto sankcie sa pritom môžu kombinovať – štát platí jednorazovú pokutu aj pravidelné platby až do odstránenia porušenia.

Čo na to NKÚ?

Redakcia KOŠICE:DNES oslovila s otázkami aj Najvyšší kontrolný úrad SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Článok budeme aktualizovať o ich stanovisko.