Gymnázium Šrobárka bolo spočiatku vyššou dievčenskou školou

Po historických potulkách Alžbetinou ulicou sa presunieme na Šrobárovu, ktorá vznikla jej predĺžením smerom na západ. Tu na ploche bývalej Dolnej a Strednej vonkajšej promenády postavili v rokoch 1895 – 1903 budovu školy a honosný palác súdnej administratívy.

Tým sa vytvorilo uličné spojenie Alžbetinej s dnešnou Kuzmányho ulicou. Až do roku 1990 bola táto nová časť ulice súčasťou jednotného komunikačného celku, ktorý sa začínal pri Dóme sv. Alžbety a na západnej strane sa priečne cez Kuzmányho spojil s Floriánskou ulicou. V poslednej štvrtine dĺžky ulicu pretínala Rákócziho okružná ulica (dnešná Moyzesova) s parkovým stromoradím a až potom ju zakončovali dve posledné majestátne budovy…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Dnešná Šrobárova ulica od svojho vzniku mala totožný názov s jej historickou časťou (Forgách utca) a od roku 1905 Deák Ferenc utca. V roku 1919 ju v celej dĺžke pomenovali podľa významného slovenského lekára, politika, ministra novovzniknutého Československa s plnou mocou pre Slovensko Vavra Šrobára. Názov počas 2. svetovej vojny Maďari zmenili a v roku 1945 jej bolo vrátené predvojnové pomenovanie. V roku 1990 dostala väčšia, východná časť ulice nové pomenovanie (najprv. Hnilná, zakrátko Alžbetina), západnému, 120 metrov dlhému úseku ostal dodnes názov Šrobárova ulica.

Na pohľadnici z roku 1903, kedy spevnené chodníky neboli v meste ešte samozrejmosťou, vidieť Šrobárovu ulicu z východnej strany. Nízke domy v pozadí sú už na Floriánskej ulici. Vznikli začiatkom 19. storočia mimo mestských hradieb na tzv. strednom huštáku. Za nimi sú komíny Bauerneblovho pivovaru. Ani jedna z týchto stavieb dnes neexistuje. Ostro s nimi kontrastujú reprezentatívne budovy Štátnej vyššej dievčenskej školy (dnes Gymnázium Šrobárova 1) vľavo a Kráľovskej súdnej tabule (dnes rektorát UPJŠ) vpravo. Obidve budovy boli pôvodne ohradené kovaným plotom, za ktorým boli pekne upravené parčíky. Kvetinové záhony za plotom školy vysadil mestský záhradník českého pôvodu Anton Brichacsek. Parčík pred školou je tu doteraz, iba plot je už minulosťou.

Ulicu vedúcu popred školu (dnes Šrobárova) predznačilo stromoradie. Viedlo na mieste neskoršieho pozdĺžneho oplotenia školy. Stromoradie vytýčil v roku 1856 mestský inžinier Karol Rozsay a bolo odstránené počas výstavby školy. 

Štátna vyššia dievčenská škola vznikla odčlenením z dievčenskej časti obecnej meštianskej školy a jej poštátnením v roku 1891. V čase svojho vzniku bola umiestnená v priestoroch mestskej budovy Čierny orol (dnes Hlavná ul. č. 25), kde bolo od roku 1873 aj sídlo obecnej meštianskej školy. V prvom školskom roku ju navštevovalo 236 žiačok, hlavne zo stredných remeselníckych, úradníckych a obchodníckych rodín. V štvrtom, resp. v šiestom ročníku mala prehlbovať všeobecné vedomosti dievčat, vplývať na ich estetickú, mravnú a národnú výchovu v maďarskom duchu a ako budúcich matiek. Dôraz sa kládol v záujme zdravia aj na telesnú výchovu. Cieľom výučby bolo zabezpečiť pre dievčatá všeobecné vzdelanie na takej úrovni, ako to vyžadovalo ich vtedajšie postavenie v spoločnosti. Štúdium sa nekončilo maturitou, ale po skončení 6. ročníka mali žiačky možnosť aj bez prijímacích pohovorov pokračovať v 3. ročníku učiteľského ústavu. Škola pripravovala žiačky aj na ďalšie štúdium na gymnáziu. Sama sa približovala škole tohto typu a považovali ju za viac ako meštiansku školu.

Po dohode ministerstva školstva s mestom Košice v marci 1892 vybrali miesto pre postavenie účelovej budovy Štátnej vyššej dievčenskej školy. Vypracovaním projektov minister poveril budapeštianskeho architekta Gyulu Pártosa a realizáciou stavby košickú firmu bratov Arpáda a Gejzu Jakabovcov.

Pokračovanie o týždeň…