Rudolf Schuster: Prezident by nemal byť pod vplyvom koalície ani opozície

Rudolf Schuster bol prvý prezident, ktorý bol zvolený v priamych voľbách. Funkcie sa ujal 15. júna 1999 a v úrade pôsobil päť rokov. Za prezidenta SR kandidoval aj v nasledujúcich voľbách v roku 2004, tam však neuspel. 

Exprimátor a exprezident odpovedal na otázky denníka KOŠICE:DNES aj napriek rekonvalescencii po nedávnej operácii srdca. 

Len v priamej voľbe

V roku 1999 chcela Strana demokratickej ľavice (SDĽ), aby na funkciu prezidenta kandidoval pod jej hlavičkou. „Povedal som im, že kým nebude priama voľba, o prezidentskú funkciu nemám záujem, pretože až v priamej voľbe sa ukáže, koho ľudia naozaj chcú a koho nechcú,“ spomína si na udalosti spred dvadsiatich rokov R. Schuster.

Hovorí, že videl, ako to bolo predtým, keď parlament zvolil kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Michala Kováča a nakoniec sa stal terčom ich nevyberaných útokov. „Dal som jasnú podmienku. A priame voľby sa nám podarilo presadiť aj s pomocou Strany občianskeho porozumenia (SOP). Vtedy som s kandidatúrou súhlasil.“ 

Veľký náskok

Hoci mal byť jediný kandidát v rámci koaličnej zmluvy, nakoniec kandidovali aj iní (Magda Vášáryová za Demokratickú stranu, Michal Kováč za Kresťanskodemokratické hnutie a Juraj Švec za Demokratickú úniu). „Tam sa potom po prvom kole ukázalo, kto má aké šance. Do druhého kola som prešiel s Vladimírom Mečiarom a ten náskok bol veľmi veľký. Práve pri tejto voľbe prezidenta totiž bola aj veľmi vysoká účasť občanov. Odvtedy sa to, žiaľ, nezopakovalo.“

Rudolf Schuster vyšiel z nášho mesta, kde ho Košičania trikrát zvolili za primátora, hoci posledné funkčné obdobie nedokončil. „Prvýkrát som bol zvolený nedemokraticky v starom režime. Po nástupe demokracie ma zvolili občania v roku 1994 a druhýkrát v roku 1998. Vtedy som vyhral voľby s veľkým úspechom. Získal som skoro 80 percent odovzdaných hlasov. Bola tu silná podpora Košičanov. Myslím si, že aj občania Slovenska ma na základe toho, čo sa dialo v Košiciach, podporovali pri voľbe prezidenta.“

Prezident a poslanci

Priama voľba je podľa názoru exprezidenta tá najsprávnejšia. Spomína si, že sme boli niekoľko mesiacov bez prezidenta, pretože ho parlament nevedel zvoliť, keďže každý chcel presadiť toho svojho. Nakoniec funkciu musel prevziať premiér. „Priama voľba prezidenta, nech si každý hovorí čo chce, ako chce, bola správna. Horšie je to pri voľbách do parlamentu. Prezident pri priamej voľbe získava akúsi prirodzenú autoritu. Žiaľ, parlament často prijíma koaličné zákony, stranícke zákony, ktoré sú škodlivé pre štát… Možno by bolo lepšie, ak by zákon vrátený prezidentom museli schvaľovať trojpätinovou väčšinou. Ale to už by potom povedali, že by u nás nebol parlamentný ale prezidentský systém…“ 

Zákony, ktoré prijali poslanci v parlamente po prelomení veta prezidenta, by sa podľa R. Schustera mali skúmať, aký mali dopad na občanov.„Pravdou je, že sa prijíma veľa zákonov v prospech tých, ktorí vládnu a opozícia nemôže svoj názor presadiť. 

A tak sa pripravuje, keď po prevzatí moci zmení aj tieto zákony. Zmena zákonov je veľmi drahá záležitosť. Treba ísť ďalej v demokracii a skutočne zmeniť volebný systém,“ myslí si R. Schuster a dodáva, že teraz si politická strana určuje všetko, predseda strany rozhodne, kto bude poslancom. „Schovávajú sa za grémiá a dajú si to schváliť. Ľudia si poslanca vybrať nemôžu, pretože krúžkovanie je iba formálna záležitosť. My sme to už dávnejšie chceli riešiť, ale nevedeli sme to presadiť.“

Musíme sa učiť na chybách

Viacerí politológovia poukazujú na možné riziko, že sa do prezidentského kresla môže dostať vďaka masívnej kampani aj človek z ulice, ktorý nebude schopný reprezentovať štát. Rudolf Schuster hovorí, že je to vec názoru niektorých politikov. „Mám na to iný názor. Je to otázka skúseností. Ľudia sa potrebujú poučiť. Veď koho každého si už zvolili do parlamentu a potom boli sklamaní. Je to o tom, že s demokraciou sme nemali skúsenosti. Určite by som sa nebál, že by sa tam dostal človek, ktorý by bol horší, ako keby si politici vyberali toho svojho, ktorý  im päť rokov pritakáva a nevytýka vláde nič. Takých prezidentov nie je treba.“

Dostatočné právomoci, ale…

Veľa sa hovorí aj o právomociach prezidenta. Niektorí politici si myslia, že sú dostatočné, iní by ich prezidentovi pridali viac. „Podľa môjho názoru sú dostatočné, ale… Prezident má iniciatívne funkcie, ktoré buď koalícia príjme alebo nepríjme. Ale on by mal byť ten, kto objektívne pomenuje skutočný stav republiky tak, aby nebol pod vplyvom ani koalície ani opozície. Aby hovoril v mene ľudí, ktorí ho priamo zvolili a neschovával sa za žiadne politické elity, či sú už z koalície alebo opozície. Hoci som nebol vždy pochopený, snažil som sa tak správať. Nech to história posúdi, kto bol aký.“

Pôjde Rudolf Schuster napriek rekonvalescencii voliť? „Určite pôjdem voliť a vždy som aj chodil. Hoci som teraz ešte chorľavý, môj hlas určite neprepadne.“ 

Voliť môžu aj pacienti v nemocnici

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice otvorí v sobotu provizórne volebné miestnosti v oboch svojich areáloch. Tie budú slúžiť pre chodiacich pacientov a personál v službe. Voliči musia mať hlasovací preukaz a občiansky preukaz.

Pacientov, ktorí sú pripútaní na lôžko, navštívi, ak o to požiadajú službukonajúcu zdravotnú sestru, príslušná okrsková volebná komisia a umožní im hlasovanie do prenosnej schránky.

„V UNLP na Rastislavovej 43 bude možné voliť v čase od 14. do 15. hod. v X. pavilóne (Oddelenie liečebnej výživy) v miestnosti diétnych sestier na prízemí. Na Tr. SNP 1 zas v čase od 15. do 16. hod. v lôžkovom pavilóne v Kluboch zamestnancov na 1. poschodí,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ivana Stašková.

„Všetci u nás hospitalizovaní pacienti budú mať možnosť voliť  priamo v nemocnici. Zástupcovia z volebnej komisie s prenosnou schránkou navštívia každého pacienta priamo pri jeho lôžku. Pacient musí mať pri sebe občiansky a hlasovací preukaz,“ dozvedeli sme sa od Lucie Kočkovej, manažérky komunikácie spoločnosti AGEL SK.