Ulíc so ženskými názvami je v našom meste poskromne
Mesto Košice má 892 ulíc, námestí, parkov a verejných priestranstiev, z ktorých je 192 ulíc pomenovaných po mužoch a len 12 po ženách. Ide o veľký rozdiel, ktorý prevláda vo všetkých väčších mestách. Košice však majú dostatok významných žien, ktoré by si zaslúžili takúto poctu.
Najznámejšou košickou „ženskou“ ulicou je Alžbetina, ktorá vedie od Dómu sv. Alžbety smerom na západ a končí Moyzesovou ulicou. V minulosti sa volala aj Hnilná, Odpadková alebo Satmáriho ulica.
Svätá Alžbeta Uhorská-Durínska z rodu Arpádovcov bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. Venovala sa charitatívnej činnosti, pomáhala chorým a chudobným, čo sa príbuzným nepáčilo. Po smrti manžela jej zobrali deti a upreli dedičské práva. Z kňažnej sa stala žobráčka. Známy kazateľ Konrád z Marburgu jej vymohol istý majetok, ale Alžbeta ho venovala na výstavbu nemocnice. Pápež Gregor IX. ju vyhlásil za svätú štyri roky po jej smrti.
[ad][/ad]Ženské parky
Košičania určite poznajú Zuzkin, Katkin alebo Aničkin park na sídlisku Západ. Po akej konkrétnej Zuzke, Katke alebo Aničke sú pomenované, vie asi málokto. Rekreačný areál Anička bol vraj pomenovaný podľa vedúcej miestneho šenku. Ďalší je park Angelinum v Starom meste. Budova tamojšej školy niekedy patrila rádu Uršulínok. Jeho zakladateľkou bola Angela Merici, ktorá sa venovala chudobným dievčatám, učila ich užitočné práce a vychovávala tak, aby z nich boli dobré kresťanské ženy a matky. Po samotných Uršulínkach je pomenovaná aj Uršulínska ulica.
Ktorá bude ďalšia?
Malý počet ulíc pomenovaných po ženách pravdepodobne súvisí s tradíciami patriarchálnej spoločnosti, ktoré naďalej v našej spoločnosti pretrvávajú. Ženy známych mužov častokrát dobrovoľne ostávali v ich tieni, aj keď bez nich by niekedy svoj úspech nedosiahli.
Potenciálnou kandidátkou by mohla byť Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákociho. Preslávila sa svojou hrdinskou obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Pochovaná je spolu so svojím synom Františkom II. Rákocim v krypte košického Dómu svätej Alžbety.
Sára Salkházi
Zaujímavou postavou je rehoľníčka Sára Salkaházi, ktorá v Budapešti počas 2. svetovej vojny ukrývala Židov. Po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora ju dolapili príslušníci nacistickej maďarskej Strany šípových krížov. Sáru, spolu s viacerými Židmi a rehoľnými sestrami zastrelili a ich telá hodili do Dunaja. V roku 2006 ju katolícka cirkev vyhlásila za blahoslavenú.
Lola Márai
Ďalším z výborných príkladov je Ilona Matzner, nazývaná Lola, manželka svetoznámeho spisovateľa Sándora Máraiho. Aby spisovateľ mohol tvoriť aj v emigrácii, jeho žena pracovala v krajčírskej dielni a predávala topánky. Vďaka nej inak poznáme chuť známej maďarskej sladkosti palaciniek Gundel. Podľa miestneho historika Milana Kolcuna si Lola určite zaslúži pomenovanie ulice. Mrzí ho však ešte jedna vec. „Mne osobne je ľúto, že košické letisko nie je po nikom pomenované. Mohlo to byť letisko Sandora Máraiho, ako je Exupérhyo letisko v Lyone,“ uviedol Kolcun.
[ad2][/ad2]Alžbetina ulica – dcéra maďarského kráľa Ondreja II. Alžbeta Uhorská-Durínska
Cirbusovej ulica– spisovateľka Jolana Cirbusová
Ulica Boženy Němcovej – spisovateľka
Magdalénska ulica – buď podľa ženského mena Magdaléna alebo podľa azylov pre ženy. Magdalénske práčovne predstavovali domovy pre
prostitútky a ich cieľom bola “rehabilitácia” žien, ktoré pracovali ako prostitútky.
Park Angelinum – zakladateľka rehoľnej spoločnosti uršulínok bola sv. Angela Mericiová.
Podjavorinskej – spisovateľka Ľudmila Podjavorinská
Šoltésovej – spisovateľka redaktorka a publicistka Elena Márothy-Šoltésová
Ulica Timravy – spisovateľka Božena Slančíková Timrava
Uršulínska – rád Uršulínok sa zaslúžili o vzdelávanie mladých dievčat
Park Anička – krčmárka z miestneho šenku
Aničkin park
Katkin park
Zuzkin park
Odporúčané články
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
