Ťahanice o Dóm svätej Alžbety (II. časť)

Pýcha Košíc, najväčší kostol na Slovensku, najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe prežila vojny, zemetrasenia, požiare i povodne. Je nemým svedkom nekonečných sporov jednotlivých cirkví, ktoré ju chceli využívať vo svoj prospech.

NARIADENIE CISÁRA

V prvej polovici 16. storočia patril dóm protestantom. Až nakoniec sám cisár Rudolf II. musel svojím nariadením 11. novembra rozhodnúť o jeho navrátení katolíkom.

Mestská rada a richtár Bocatius sa nezmierili s tým, že Dóm už nie je protestantský. Sťažovali sa u budúceho sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaia.

Bocskaiove vojská vstúpili do mesta 30. októbra 1604  a 11. novembra 1604 on sám znova odovzdal dóm protestantom nemeckej a maďarskej národnosti. (Slovenským protestantom zasa Kaplnku sv. Michala.)

Aj keď Bocskai v Košiciach zomrel 29. decembra 1606 a mesto následne odprisahalo poslušnosť kráľovi, ostávalo bez náboženskej slobody. Hlavným duchovným dómu bol Peter Alvinczi, odporca katolicizmu.

TRAJA MUČENÍCI

V roku 1618 prichádzajú do mesta dvaja jezuiti – Melichar Grodiecki a Štefan Pongrácz. Keď v noci zo 6. na 7. septembra 1619 vstúpili povstalecké vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena pod vedením Juraja Rákocziho do mesta, oboch jezuitov a kanonika Marka Križina umučili. Dôvod? Odmietli prestúpiť na kalvínsku vieru. Práve im je venovaný oltár troch košických mučeníkov, ktorý je súčasťou dnešného interiéru.

Gabriel Betlen zomrel 15. novembra 1629 a Košice sa 18. decembra 1629 vzdali cisárovi, tentoraz Ferdinandovi II. Do mesta prišli ďalší dvaja jezuiti.

Začiatkom roka 1644 dobyl Košice Juraj Rákoczi  a jezuiti odišli. Keďže bol kalvín, žiadal, aby sa v dóme konali kalvínske služby Božie, čo mu mestská rada odmietla. Aj tak v meste oficiálne zriadil reformovanú cirkev  27. marca 1644.

NÁBOŽENSKÁ SLOBODA

V r. 1647 cisár Ferdinand III. schválil články zaručujúce náboženskú slobodu. Evanjelická mestská rada preto kalvínom aspoň pridelila pozemok na Mäsiarskej ulici, kde si postavili chrám, z ktorého je však teraz katolícky tzv. uršulínsky kostol.

Katolíkom mestská rada pridelila pre ich budúci kostol jednu záhradu, jej pozemok však zostal nevyužitý.

Do Košíc znova prišli jezuiti (1650), zriadili akadémiu (1657), z ktorej sa stala univerzita (1660).

Dňa 15. októbra 1671 cisár Leo- pold nariaďuje vrátiť Kostol sv. Alžbety katolíkom, 24. novembra toho istého roku je rozkaz vykonaný. Nasledujúci deň je dóm vysvätený biskupom Františkom Szegedim.

Z RÚK DO RÚK

Ďalší povstalec Imrich Tököly  dobyl Košice 15. augusta 1682 a v ten istý deň dóm odovzdal luteránom. Na vežu umiestnili pozláteného kohúta, ktorý je teraz na kalvínskom kostole.

V noci 19. augusta 1682 jezuiti museli opustiť Košice.  Tököly im majetok zhabal.

O tri roky neskôr, 25. októbra 1685, sa Košice vzdali cisárskemu generálovi Caprarovi. Jezuiti a františkáni sa vrátili do Košíc, dominikáni až v roku 1698 (po 142 rokoch).

Cisársky komisár Ladislav Szentiványi 2. januára 1687 odovzdal Kostol sv. Alžbety katolíkom. Po vyše storočí turbulencií a šiestich výmenách sa stal opäť rímskokatolíckym kostolom.

Je symbolické, že ekumenické pašiové sprievody končia pri dóme. Veď istý čas ho mali za svoj nielen katolíci…