Pieseň Nad Tatrou sa blýska má už 175 rokov
Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče, vznikla pred 175 rokmi 5. marca 1844 hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska ako reakcia proti prudkému maďarizačnému náporu a likvidačnému postupu proti slovenským študentom a Ľudovítovi Štúrovi.
Pôvodná verzia piesne má 6 strof, jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR).
[ad][/ad]Komu sa pripisuje text piesne?
Text piesne sa pripisuje slovenskému vlastencovi a národovcovi, spisovateľovi a básnikovi Jankovi Matúškovi. Napísal ho na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu. Toto rozhodnutie prijal konvent vo februári 1844. Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy len 18 študentov.
V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Pauliny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis našej hymny v pozostalosti Viliama Paulinyho Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch.
[ad2][/ad2]Konečná podoba hymny
Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v „meruôsmom roku“ 1848. Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú – Kde domov můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a slovenskú – Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou šiestich rokov trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) bola súčasťou československej hymny až do 31. decembra 1992 t.j. počas trvania spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) 1. januára 1993 sa prvé dve slohy stali súčasťou štátnej hymny SR podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov. Text „zastavme sa bratia“ bol zmenený na „zastavme ich bratia“. Konečnú podobu dal hymne hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.
Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.
(TASR, JH)
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Kyticu ruží na Medzinárodný deň žien čoraz častejšie nahrádzajú originálnejšie darčeky. Darujte tentokrát žene, na ktorej vám záleží, darček, ktorý jej spríjemní deň. Vytvorte niečo, čo si skutočne zapamätá – nezabudnuteľný prezent.
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Ryžový nákyp so slivkovým lekvárom patrí k tradičným sladkým jedlám, ktoré voňajú detstvom a domácou pohodou. Jemná ryžová hmota, našľahaná s vajíčkami, sa v rúre spája so šťavnatou vrstvou lekváru a vytvára sýty dezert či sladký obed, ktorý zasýti aj poteší.
