V budove gymnázia Šrobárka bola aj vojenská nemocnica

Minulý týždeň sme načali históriu budovy Štátnej vyššej dievčenskej školy, v ktorej dnes sídli Gymnázium Šrobárova 1. Stavebné práce sa začali v roku 1894 a 27. júla 1895 stavbu kolaudovali. Bol to veľký trojtraktový stavebný komplex s pôdorysom tvaru písmena U. Areál mal telocvičňu v samostatnom pavilóne, kaplnku, veľký školský dvor z troch strán obkolesený budovou školy.

V južnej časti východného traktu zo strany dnešnej Moyzesovej ulice a v kratšom južnom trakte (dnes Galénova ulica) sídlila Maďarská kráľovská štátna chlapčenská meštianska škola. Obidve vzdelávacie inštitúcie boli dané slávnostne do užívania 6. septembra 1896 za účasti ministra školstva Gyulu Wlassicsa. O postavenie novej školskej budovy sa veľkou mierou zaslúžili riaditelia oboch škôl – chlapčenskej meštianky Štefan Lévay a vyššej dievčenskej školy Elza Kalacskovszká… 

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Elza Kalacskovszká pôsobila už na spoločnej obecnej meštianskej škole ako učiteľka maďarčiny a dejepisu od roku 1875 a v rokoch 1893 – 1915 bola riaditeľkou vyššej dievčenskej školy, ktorú v čase odovzdania novej budovy navštevovalo 269 žiačok. 

Na budove školy sa výrazne prejavili prvky tzv. maďarskej secesie. Jej projektant Gyula Pártos totiž úzko spolupracoval s Ödönom Lechnerom, tvorcom maďarského národného špecifika tohto slohu.

V roku 1916 vyššiu dievčenskú školu reorganizovali na dievčenskú strednú školu, na ktorej bol aj odbor vyššej obchodnej školy. Mala sa neskôr pretvoriť na dievčenské gymnázium, ale pre rozpad monarchie v roku 1918 sa zámery neuskutočnili. 

V apríli 1919 bola škola prevzatá do správy Československej republiky a od školského roka 1919/1920 už fungovala ako Československé štátne reformné reálne gymnázium. Jeho prvým riaditeľom bol do roku 1920 Albert Walló. Ďalšími riaditeľmi boli Viktor Přerovský, Alois Kulhánek a František Sládek. V novembri 1938 Štátne dievčenské reálne gymnázium Maďari zmenili na Maďarské kráľovské štátne dievčenské gymnázium, kde boli aj slovenské triedy. Riaditeľom sa stal Koloman Osztián. 

V roku 1939 sa dievčenské gymnázium presťahovalo na Zbrojničnú ulicu do školských priestorov patriacich sestrám rádu sv. Dominika a do štátnej budovy gymnázia sa z Miškolca presťahovalo spolu s profesorským zborom Maďarské kráľovské štátne gymnázium Jánosa Hunfalvyho. Jeho riaditeľom ostal K. Osztián. Toto gymnázium bolo v roku 1942 premiestnené na Kováčsku ulicu a v budove školy zriadili vojenskú nemocnicu pre vojakov ranených na východnom fronte. Od školského roku 1945/1946 tu bolo opäť Štátne dievčenské gymnázium (riaditeľ Jozef Baraník), ktorého pokračovateľom od 1. septembra 1949 bolo II. gymnázium v Košiciach. Na základe štátnej reformy bolo gymnázium v roku 1952 zmenené na II. jedenásťročnú strednú školu, v roku 1960 na strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Školským rokom 1969/1970 bola škola opäť reorganizovaná a dodnes funguje ako Gymnázium Šrobárova 1.

Na pohľadnici z roku 1904 (vľavo hore) vidieť vedľajší vchod do severovýchodného traktu budovy, ktorý sa tiahne vľavo popri parku na dnešnej Moyzesovej ulici, kde bol v minulosti istú dobu internát.

Pohľad na školu od západu z dnešnej Kuzmányho ulice poskytuje pohľadnica z roku 1901 (vpravo hore). Skosený nárožný rizalit severného krídla pokračuje na juh ešte krátkym úsekom zalomeným v tvare písmena L, ktorý čiastočne uzatvára školský dvor zo západnej strany. V súčasnosti je v tejto časti umiestnená kuchyňa a školská jedáleň.

Kamenný portál v strede severnej časti budovy slúži ako hlavný vstup. Jeho masívna drevená brána je zdobená secesnými vzormi a kovaním. Fasáda prízemia je z tehlového muriva a je neomietnutá. Aj preto budovu až dodnes často nazývajú „červená škola“.