Krajskí sudcovia, vysokoškolskí učitelia, exekútor či Macejkovej nominant. Na Ústavný súd chcú aj Košičania

Deviatim sudcom Ústavného súdu uplynie v polovici februára funkčné obdobie. Ambíciu nastúpiť na uvoľnené miesta na najvýznamnejšiu súdnu inštitúciu v krajine, ktorá sídli v ich meste, majú aj viacerí košickí právnici.

Národná rada zverejnila návrhy, ktoré prijal jej ústavnoprávny výbor. Obsahuje 40 mien, z ktorých bude parlament koncom januára voliť kandidátov na ústavných sudcov.

Záujem získať na dvanásť rokov prestížnu funkciu v Košiciach má aj bývalý premiér a šéf Smeru Róbert Fico či štátne tajomníčky ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (Smer) a Edita Pfundter (Most-Híd). Z pripojených životopisov ale vyplýva, že medzi nominantmi sú aj súčasní alebo bývalí sudcovia košických súdov či pedagógovia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

Najznámejším z týchto uchádzačov je zrejme predseda senátu Krajského súdu v Košiciach a predseda Združenia sudcov Slovenska Juraj Sopoliga. Ústavným sudcom sa už chcel stať aj v minulosti. Teraz ho navrhuje generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Podľa neho Sopoliga, ktorý je sudcom od roku 1976 a desať rokov bol aj členom Súdnej rady, spĺňa všetky odborné a morálne predpoklady na výkon tejto funkcie.

Čižnár: Rozsiahle vedomosti

„Vysokou úrovňou dlhoročnej činnosti v oblasti súdnictva, súčasťou ktorej je aj rozhodovanie o otázkach ochrany ústavnosti, kvalitnou činnosťou v oblasti riadenia a správy súdov, orgánov sudcovskej samosprávy i Súdnej rady, a prezentovaním právnej argumentácie na medzinárodných konferenciách a konaniach na Ústavnom súde, preukazuje rozsiahle odborné vedomosti aj z ústavného práva,” napísal Čižnár.

Z košického krajského súdu by sa na Ústavný súd rád presunul aj Ladislav Duditš. Jeho meno sa objavilo hneď v troch podaných návrhoch. Nominovala ho Slovenská komora exekútorov, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach aj Notárska komora Slovenskej republiky.

Duditš je sudcom v Košiciach od roku 1993, v  rokoch 2004 až 2007 zastupoval slovenskú vládu v Eurojuste a v súčasnosti je popri sudcovskej práci i národným zástupcom a korešpondentom v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ). 

Profesionálna méta 

„Post ústavného sudcu je pre mňa profesionálnou métou, ako pre skúseného právnika, ktorý ma ambíciu a ochotu podieľať sa na rozhodovaní o spoločensky najdôležitejších otázkach právneho štátu, ústavnosti konania štátnych orgánov, ochrane ľudských práv a základných slobôd,” napísal Duditš v motivačnom liste. Pokračuje, že má profesionálne skúsenosti sudcu, odborné poznatky, skúsenosti z medzinárodných inštitúcii aj „cit pre spravodlivosť”. 

Medzi uchádzačmi je aj sudca Libor Duľa. V Košiciach od roku 1992 postupne súdil na mestskom, okresnom a krajskom súde. Od roku 2010 je na Najvyššom súde, v súčasnosti vo funkcii predsedu senátu a trestnoprávneho kolégia. K svojmu motivačnému listu priložil aj prehľad praxe, podľa ktorého ako sudca odslúžil vyše 30 – tisíc dní. 

Aj jeho na Ústavný súd odporúčajú až tri subjekty. Sú nimi šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ktorá sama má záujem byť ústavnou sudkyňou,  Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Borec. 

Posudky k dizertačkám 

Košická právnická fakulta navrhla tiež Mariána Sluka, ktorý na okresnom a krajskom súde v Košiciach pracoval desať rokov. Aj on je od roku 2010 sudcom Najvyššieho súdu, aktuálne predsedom takzvaného veľkého senátu. Vo svojom životopise vymenoval desať dizeratčných prác, ku ktorým spracoval oponentské posudky. 

S dvojitou nomináciou ide do volieb v parlamente košický exekútor Peter Molnár, ktorí má akademický titul docent v odbore občianske právo a externe učí na právnickej fakulte. Za ústavného sudcu ho navrhla jeho alma mater a Slovenská komora exekútorov. 

Vo svojom motivačnom liste vyzdvihuje kombináciu akademického pohľadu a praktického výkonu právnického povolania, ktorú považuje za prínosnú pre prácu ústavného sudcu.         

Z Košíc je aj Ján Štiavnický, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca Ústavného súdu. V funkcii štátny radca tu pracuje štrnásť rokov. Ako ústavného sudcu by ho rada videla trnavská právnická fakulta a ombudsmanka Mária Patakyová, ktorá to odôvodnila  aj jeho odbornými článkami v slovenských a zahraničných publikáciach. 

UPJŠ nepodávala len návrhy na ústavných sudcov z mimoakademického prostredia, viacerí odporúčaní kandidáti sú totiž priamo z radov jej zamestnancov. Niektorých tiež navrhli fakulty univerzity. 

Z právnickej fakulty tak po funkcii na Ústavnom súde pokukuje Štefan Kseňák z katedry ústavného a správneho práva. Nominoval ho šéf komory advokátov T. Borec. Kseňák pracuje aj ako advokát. 

Odbornosť a svedomitosť 

Parlament môže zvoliť aj Martina Vernárskeho, ktorý je odborným asistentom na Fakulte verejnej správy UPJŠ. Docenta v odbore správne právo navrhuje košická právnická fakulta aj končiaca šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková. 

Poukazuje na jeho dvanásťročné pôsobenie v pozícii externého poradcu Ústavného súdu. „V prostredí Ústavného súdu požíva vážnosť spätú s jeho odbornosťou, svedomitosťou v prístupe k práci ako aj svojím ľudským prístupom,” napísala Macejková. 

Právnická fakulta v Košiciach posunula do parlamentu aj Martinu Jánošíkovú, ktorá učí na jej katedre medzinárodného práva a na fakulte je aj riaditeľkou Ústavu medzinárodného a európskeho práva. 

Pred voľbou všetkých kandidátov vypočuje parlamentný ústavnoprávny výbor. Začne s tým 23. januára. Parlament by mal zvoliť osemnástich kandidátov, z nich deviatich menuje za ústavných sudcov prezident Andrej Kiska. Na zvolenie za kandidáta stačí nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov, teda teoreticky 39 hlasov.   

Kiska ho už trikrát odmietol. Skúša to znova

Juraj Sopoliga je jediným z navrhnutých Košičanov, ktorý už má skúsenosti s voľbou do najvyššej funkcie v systéme súdnej moci.

Parlament s väčšinou poslancov zo Smeru ho zvolil za kandidáta na ústavného sudcu už v roku 2014, teda minulom volebnom období. Prezident Andrej Kiska ho ale do funkcie nevymenoval, keď v júli 2014 zo šiestich kandidátov navrhnutých parlamentom posunul na Ústavný súd len jednu sudkyňu.  

Sopoliga vzápätí podal sťažnosť na Ústavný súd. Kiska v júli 2016 vydal ďalšie rozhodnutie o jeho nevymenovaní. Vytkol mu v ňom, že na ambíciu stať sa ústavným sudcom nemá dostatočné vzdelanie, zvyšovanie kvalifikácie ani publikačnú činnosť. 

„Zo žiadnej činnosti, ktorú ste uviedli v profesijnom životopise, nevyplýva, že by ste osobitným spôsobom vynikli vo vašej profesii ako sudca všeobecného súdu… rovnako je zjavné, že ste sa žiadnym spôsobom nevenovali problematike ústavného súdnictva a ochrane základných práv a slobôd,” napísal v rozhodnutí.

Opakovaná sťažnosť 

Sopoliga reagoval ďalšou sťažnosťou. V decembri 2017 ústavný súd o nej rozhodol tak, že právo košického krajského sudcu a ďalších sťažovateľov na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok prezident porušil.

Podľa rozhodnutia prezident môže skúmať vhodnosť kandidátov, ale pri ústavných sudcoch je povinný z ich dvojnásobného počtu zvolených parlamentom vymenovať presne polovicu, čím vo svojej sťažnosti argumentoval aj Sopoliga. 

O pár dní Kiska ustúpil a vybral si troch zo siedmich kandidátov navolených Národnou radou v roku 2014 a 2015. Sopoliga ale medzi nimi znova nebol.

Košický sudca odmietal názor prezidenta, že nie je dostatočne odborne zdatný pre funkciu ústavného sudcu. Podľa neho nie sú sudcovia žiadni laici, pokiaľ ide o ústavné právo.   

„Sudcovia všeobecných sudcov pri každodennej činnosti musia urobiť výklad predpisov v súlade s ústavou. Aj oni teda zabezpečujú ochranu ústavnosti, čo vo viacerých rozhodnutiach konštatoval Ústavný súd,” hovoril na zasadnutí Ústavného súdu. 

Ústavné kritéria 

V motivačnom liste Sopoliga upozorňuje, ž podľa rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré konštatovali porušenia jeho práv Kiskom, spĺňa všetky ústavné kritéria na kandidáta za ústavného sudcu. 

Podľa ústavy sú totiž kritériami len vysokoškolské právnické vzdelanie, pätnásť rokov praxe v právnickom povolaní a vek nad 40 rokov.