Mesto s piatimi obvodmi alebo „Veľké Košice“?
Ministerstvo financií vytvorilo analýzu, podľa ktorej by pri zmene administratívneho usporiadania mohli Košice ušetriť 2,6 až 17,3 milióna eur ročne. Košice majú spolu s Bratislavou dvojúrovňovú samosprávu, teda magistrát a mestské časti. Kým hlavné mesto má 17 mestských častí, o takmer polovicu menšie Košice až 22.
Každá mestská časť má starostu a mesto ako celok primátora. V Košiciach je dokopy 221 poslancov, v Bratislave 317. Analýza ministerstva ráta s viacerými možnosťami zmien, ponúka tri varianty.
[ad][/ad]Veľké mesto
V prvom prípade by to bolo vytvorenie okresov. Zo súčasných 22 mestských častí by boli v Košiciach štyri. Magistrát mesta a dvojúrovňový model riadenia by zostal zachovaný. Druhým variantom by bola jedna úroveň riadenia bez mestských častí. Prestali by existovať starostovia, poslanci mestských častí či členovia komisií. Počet poslancov mestského zastupiteľstva by bol rovnaký. Tretí model je „Veľké mesto“, ktorý predpokladá, že sa do Košíc pridružia aj satelitné obce z okresu Košice-okolie.
Výhodou modelu mesta s jednou úrovňou riadenia by pre občana bola jednoduchšia orientácia v kompetenciách. Obyvateľ nebude riešiť, či sa má s problémom obrátiť na mestskú časť alebo magistrát. Nedochádza k prehadzovaniu si zodpovednosti za zanedbaný chodník či nepokosený trávnik. Občania ocenia, že ich výhody – napríklad možnosť umiestniť dieťa v materskej škole – by sa vzťahovali na celé mesto, nielen mestskú časť.
Úspora financií
Košice by mohli takto ušetriť od 2,6 do 17,3 milióna eur. Investície by mohli ísť na sociálnu oblasť či do školstva. Napríklad by sa z toho dalo v meste postaviť 3 až 23 dvojtriednych škôlok pre približne 400 detí, financie by vystačili na opravu a udržiavanie dvoch až sedemnástich kilometrov štvorcových ciest či na postavenie 34 až 230 nájomných bytov. Taktiež by sa mohli použiť na opravu chodníkov, riešenie problémov parkovania, posilnenia mestskej hromadnej dopravy, detských ihrísk či skrášlenia verejného priestoru. Z uvoľnených peňazí by sa mohli lepšie ohodnotiť úradníci.
[ad2][/ad2]Redukcia neprešla
Podľa Jozefa Marka, vedúceho komunikačného referátu radnice, nebolo to tak dávno, čo sa vedenie mesta snažilo zredukovať počet mestských častí a znížiť administratívne náklady na ich fungovanie.
„Snahou bolo spojiť referendum o tejto otázke s voľbami do Národnej rady SR. V tomto volebnom období sa súčasné vedenie už touto otázkou neplánuje zaoberať,“ reagoval Marko.
Téma až po voľbách
Odborník na samosprávu Michal Kaliňák konštatoval, že materiál takéhoto zamerania vytvára priestor na diskusiu: „Pravdou je, že na úrovni hlavného mesta je menej mestských častí ako v prípade Košíc a ich mestské časti môžu niektoré kompetencie závidieť mestským častiam Bratislavy.“ Podľa Kaliňáka ale najprv treba vyhodnotiť výkon kompetencií na úrovni magistrátov a mestských častí a až potom formulovať ďalšie kroky.
„Ťažko povedať, či vôbec v jesenných komunálnych voľbách téma reformy zaznie od kandidátov, ale určite by to malo rezonovať v priebehu nového volebného obdobia,“ doplnil Kaliňák.
Raši nechcel svetový unikát, ale chýbal mu jeden hlas
Návrh novely zákona o meste Košice, ktorý umožní rozhodovať mestskému zastupiteľstvu o počte košických mestských častí, predložil do Národnej rady vlani v januári vtedajší primátor a poslanec parlamentu Richard Raši (Smer).
„Cieľom zmeny zákona je presunúť rozhodovanie o samosprávnom usporiadaní v našom meste z celoštátnej úrovne na samosprávne orgány v Košiciach,“ povedal vtedy Raši, podľa ktorého to bola jedinečná príležitosť vyriešiť problém, ktorý pretrváva v meste už viac ako 20 rokov – priveľa mestských častí, starostov, úradníkov, poslancov.
Novelou by sa odstránil aj aktuálny stav, že akákoľvek mestská časť môže referendom zablokovať racionalizáciu počtu mestských častí, ktorú by schválilo košické mestské zastupiteľstvo.
[ad3][/ad3]Rašiho to mrzelo
Vo februári sa parlament novelou zaoberal, no získať sa podarilo iba 69 zo 138 hlasujúcich poslancov. Na to, aby zákon prešiel do druhého čítania, mu chýbal jediný hlas. Rašiho mrzelo, že za návrh nehlasovali poslanci zo strany Most-Híd, medzi ktorými bol aj košický poslanec Eduard Adamčík.
S analýzou ministerstva financií o možnej úspore pri redukcii Raši súhlasí. „Vnímam to ako potvrdenie mojej myšlienky ušetriť peniaze na fungovanie zbytočne robustnej administratívy, ktorá sa vyžaduje na chod 22 mestských častí, a použitie týchto financií, niekoľko miliónov eur, na riešenie problémov mesta a jeho obyvateľov,“ reagoval súčasný podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. Myslí si, že je to odborné potvrdenie toho, o čo bol požiadaný mestským zastupiteľstvom.
„Dvadsaťdva mestských častí v 240-tisícovom meste je z môjho pohľadu nielen svetový unikát, ale aj plytvanie peniazmi všetkých obyvateľov mesta,“ dodal Raši.