Premeny Košíc: Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky

Aj dnes pokračujeme v historickej prehliadke Moyzesovej ulice. Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899).

Prízemný na severnom nároží tvoril komplex troch navzájom prepojených stavieb s nádvorím. V roku 1887 došlo k ich prestavbe, keď tu zriadil hostinec Václav Kremla. Vchod do hostinca aj jeho dlhšia fasáda boli zo strany dnešnej Poštovej ulice. Budovu na južnom nároží postavil v roku 1841 zámočník Karol Wandracsek. Dlhšia fasáda domu smerovala v smere západ – východ do Poštovej ulice, pozdĺž dnešnej Moyzesovej ulice sa tiahlo dlhé murované oplotenie rozsiahleho dvora…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Dnes podrobnejšie opíšeme stavbu gréckokatolíckeho kostola. Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, ale pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova.

Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol. Pri zdobianskej fare bolo zriadené miesto kaplána pre košických gréckokatolíkov, kaplán priamo v Košiciach bol až od roku 1851, kedy v meste žilo 559 gréckokatolíkov. 

Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku zakúpenom od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde (dnes Moyzesova č. 40). Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney ml. a do roku 1854 bola stavba dokončená, aj keď dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej bola rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary (1871) Mateja Bräuera pristaval murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt, kde boli aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov. Na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov prvý upozornil farár Július Visloczky na zhromaždení veriacich 12. júna 1881.

Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Jej úlohou bolo zabezpečiť potrebný stavebný materiál, pokračovať v zbierke na výstavbu medzi veriacimi a vyhlásiť konkurz na vyhotovenie plánov a uskutočnenie stavby. 

Z troch návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882. V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov. Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa stavba predlžovala až do roku 1886.

Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. To sa vykonalo do konca roku a 26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola. 

(SEN)