Deti treba mať na kúpalisku stále pod dozorom, aj keď je tam plavčík

Rodičia by sa na kúpalisku nemali spoliehať iba na pozornosť plavčíka či iných ľudí. V prípade, že sa potrebujú vzdialiť od detí, mali by zabezpečiť dozor inou dospelou osobou.

V súvislosti s prebiehajúcou kúpacou sezónou na to upozornila odborníčka z odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Valovičová.

Užitočné kúpacie pomôcky

„Zvykať na vodu by si malo dieťa už v nízkom veku, čo najskôr ho treba učiť aj plávať, pretože aj začiatočník má lepšiu šancu udržať sa nad hladinou, kým sa k nemu dostane pomoc,“skonštatovala odborníčka.

„Užitočné je aj používanie kúpacích pomôcok – kolies alebo rukávnikov, ktorých kvalitu by mal dospelý vyskúšať minimálne večer pred používaním,“ odporučila ďalej Valovičová. Záchranná vesta či rukávniky sú podľa nej nevyhnutnosťou pri pobyte na loďke, nafukovacom matraci či šliapacom bicykli.

Treba byť všímavý 

Zbystriť pozornosť by mali rodičia hlavne vtedy, keď nastane ticho. Deti sú totiž pri vode zväčša hlučné. Topiaci človek nevolá o pomoc, až na výnimky to nie je v jeho situácii fyziologicky možné, vysvetlila Valovičová. Hlavu má nízko vo vode, ústa otvorené a na úrovni vodnej hladiny. Oči sú sklenené, prázdne, prípadne zatvorené. Topiaci lapá po dychu, snaží sa otočiť na chrbát a plávať istým smerom.

Ak dieťa nedýcha, okamžite treba začať s oživovaním. „Činnosť srdca obnovíte stláčaním hrudníka v jeho strede rýchlosťou viac ako stokrát za minútu jednou alebo dvoma dlaňami. U detí stláčame do jednej tretiny hrudníka, u dospelých štyri až päť centimetrov. Masáž srdca dopĺňame dýchaním z úst do úst v pomere 30 ku dvom, až kým oživovaný nezačne dýchať.“

Utopiť sa dá aj nad hladinou vody

Ako uviedol inštruktor kurzov prvej pomoci Miroslav Nagy, k utopeniu dieťaťa či dospelého človeka môže dôjsť aj s hlavou nad úrovňou vodnej hladiny. Stáva sa tak napríklad vtedy, keď organizmus reaguje na kontakt so studenou vodou šokom.

„Človeku sa reflexívne uzatvoria dýchacie cesty z dôvodu kŕču hlasiviek, mozog ostáva bez okysličenia a človek sa udusí,“ priblížil. Inštruktor preto radí, aby sa všetky aktivity vykonávali s mierou. Neodporúča skákať v rozhorúčenom stave do chladnej vody, ale sa najprv ovlažiť, a tak predísť prípadnému šoku organizmu.

Topenie v sladkej a slanej vode

Ako tiež inštruktor prvej pomoci priblížil, je rozdiel medzi topením sa v slanej a sladkej vode. Pri vdýchnutí slanej vody, ktorá je slanšia ako krv, dochádza k prestupu krvných tekutín a bielkovín z telového obehu do pľúc a následne k opuchu pľúc.

„Pri vdýchnutí si slaná voda akoby ťahala z krvi tekutinu, ktorá sa hromadí v pľúcach a spôsobuje ťažkosti s dýchaním. Pri vdýchnutí sladkej vody, keď je krv slanšia ako voda v pľúcach, sa voda vstrebáva z pľúc do krvného obehu a prichádza postupne k poškodeniu pľúcnych mechúrikov a k následnému opuchu pľúc,“ vysvetlil. 

Nevyhadzujte deti do vzduchu

Nagy tiež neodporúča rodičom, aby deti vyhadzovali do vzduchu a nechali ich voľne padnúť do vody. „Voda, ktorej sa ľudia nahltajú, nespôsobí problémy, tie vznikajú až jej vdýchnutím cez nos. Tekutina z pľúc sa nemusí dostať všetka von a môže prenikať do krvného obehu. Tento stav môže sprevádzať apatia, malátnosť, prípadne modranie prstov,“ zdôraznil.

Taktiež dodal, že po návšteve kúpaliska či iných vodných plôch je dôležité u dieťaťa sledovať to, či má plytké alebo zrýchlené dýchanie, prípadne či nepociťuje nevoľnosť a neupadá do mdlôb. Podceniť by sa u detí nemal ani kašeľ, a to v prípade ak pretrváva, alebo je spojený so zrýchlených dýchaním, rovnako ako zvracanie.

„Ak máte akékoľvek podozrenie, vyhľadajte okamžitú pomoc,“ uzavrel Nagy.

Čítajte aj: 

• Na kúpaliskách nás prekvapenia nečakajú. Ani v cenách
• Kúpanie v jazere si vyžiadalo svoju obeť!
• V týchto krajinách majú najčistejšiu vodu na kúpanie