Starinská voda zásobuje takmer celé východné Slovensko
Vybudovanie vodného diela v rokoch 1983 – 1988 si vyžiadalo presídlenie vyše 3 500 obyvateľov a vysídlenie 7 obcí: Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana a Zvala. Ich územie v národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch koncom 80. rokov minulého storočia definitívne zaliala voda rieky Cirocha.
Pred 30 rokmi išlo o silné emócie. Čas po rokoch mnohé zahojil, spomienky vybledli. Dnes sa s úžasom pozeráme na obrovskú, modrú hladinu, obdivujeme panenskú prírodu, ktorej sa ľudská noha len tak ľahko nedotkne. Iba ak s povolením štátnych orgánov, keďže ide o chránené pásmo. „Kvalita vody zo Stariny, ktorú spracúvame v neďalekej Úpravni vody Stakčín na vodu pitnú, je mimoriadne dobrá,“ hovorí vedúca útvaru chemicko-technologických činnosti VVS, a.s., Ing. Nataša Riganová. Dodáva, že počas celého obdobia prevádzky sa jej kvalita takmer nezmenila.
Starinská voda zásobuje obyvateľov takmer celého východného Slovenska. Pôvodne mala byť zdrojom len pre okresy Humenné, Vranov nad Topľou, Michalovce, Svidník, Bardejov. Kvôli pretrvávajúcim suchám a akútnemu nedostatku vody však vtedajšie štátne orgány rozhodli, že bude zásobárňou vody aj pre Košice a Prešov. Veľkomestá rástli, počet obyvateľov sa rapídne zvýšil, priemyselná výroba kulminovala, dovtedajšie zásoby vody boli pre centrá Abova a Šariša nedostatočné.
Trvalé provizórium
Paradoxom je, že pôvodne malo ísť len o dočasné riešenie pre Košičanov, na rok, dva, tri… Už vtedy sa totiž uvažovalo o potrebe vybudovať ďalšiu vodárenskú nádrž a spomínal sa práve Tichý Potok na Toryse. Kapacitne sa tomu prispôsobovala aj úpravňa vody v Brezovici pri Prešove. Nedostatok pitnej vody v 80. rokoch však napokon viedol k zmene plánu v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou, pri výstavbe Stariny z nej vybudovali diaľkovod až do Košíc.
Túto vzdialenosť putuje voda zo Stariny denne, po ceste v čerpacej stanici Hanušovce nad Topľou prekonáva výškový rozdiel 190 metrov a po prečerpaní do vodojemu Medzianky putuje až do Prešova a Košíc.
Cesta vody zo Stariny
Surová voda z VN Starina sa dopravuje cca 5 km do úpravne vôd (ÚV) v Stakčíne. Pitná voda vyrobená v Stakčíne sa dopravuje zásobným oceľovým potrubím dlhým 145 km do okresov: Snina, Humenné, Vranov n/T, Michalovce, Trebišov, Prešov, Košice. Spolu s ďalšími privádzačmi pre Trebišov a smerom na Giraltovce, Svidník a Stropkov je celková dĺžka privádzacieho potrubia vody z ÚV Stakčín takmer 217 km.
Tichý Potok opäť v hre
Pre Košice, Prešov ale aj iné východoslovenské mestá by bolo vhodné, aby neboli závislé na jednom vodárenskom zdroji, na Starine. Od roku 1992 sa hovorí o vybudovaní vodárenskej nádrže – Tichý Potok. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba nedávno oprášil túto myšlienku. Dôvodom je skutočnosť, že súčasné vodárenské zdroje kapacitne postačia pre Prešov, Košice a okolie len do roku 2030.
Aj podľa odborníkov z VVS, a.s., je nevyhnutné uvažovať o ďalšom vodárenskom zdroji. Dôvodom sú aj klimatické podmienky, ktoré sa neustále menia. Nemenej dôležitým faktom ostáva, že necelých 80 percent obyvateľov východného Slovenska je pripojených na verejné vodovody, zhruba 20 percent obcí je stále odkázaných na vlastné studne. Situácia so zásobami podzemnej vody v domových studniach sa pritom v dôsledku suchých období zhoršuje. Odborníci upozorňujú aj na zhoršujúcu sa kvalitu studňovej vody, v dôsledku rastúcej výstavby, meniacej sa infraštruktúry a poľnohospodárskej a priemyselnej výroby.
„Za najzraniteľnejšie zdroje môžeme považovať oblasť Brezovice a mesto Bardejov, kde je priamy odber z toku, nad ktorým je viacero väčších dedín a pozemky sú využívané na poľnohospodársku činnosť,“ hovorí N. Riganová. Orientácia východného Slovenska na Starinu ako jediný rozhodujúci vodárenský zdroj nie je podľa Riganovej najvhodnejším riešením najmä zo strategicko-bezpečnostného hľadiska.
„Východ Slovenska určite potrebuje ďalší kvalitný zdroj pitnej vody. Najvhodnejší by bol taký, z ktorého by sa voda do rozhodujúcich spotrebísk – Košíc a Prešova – po celej trase dopravovala gravitačne, teda samospádom, bez akýchkoľvek finančných nákladov na prečerpávanie. Tichý Potok ako jediný spĺňa všetky požadované kritériá veľkokapacitného zdroja pitnej vody a nebolo by potrebné ani vysťahovanie obyvateľstva, čo je pri budovaní nádrží obvyklé,“ dodáva.
Financie sú dôležitý faktor
Odberatelia VVS, a.s., sa neraz ponosujú na to, že platia najviac za pitnú vodu. Už málokto z nich si však uvedomuje, že len putovanie pitnej vody zo Stariny cez diaľkovod do odľahlých kútov východu, prečerpávanie vody až do výšky 190 metrov, zabezpečenie kvality, starostlivosť o vodu od jej vstupu do Úpravne vôd v Stakčíne až po výstup v našich domácnostiach a firmách, je nákladnejšie. Aj preto by bola produkcia pitnej vody z Tichého Potoka a jej distribúcia samospádom bez nákladov na prečerpávanie určite ekonomicky efektívnejšia.
V prípade schválenej výstavby bude priehrada vybudovaná na rieke Torysa, postavená bude zo štrku a hliny. Svojou výškou 61 m by priehrada patrila k najvyšším na Slovensku a k priemerným v Európe a vo svete. Základné údaje: plocha povodia: 112,0 km2 ; celkový objem nádrže: 24,5 mil. m3 ; ochranný objem nádrže: 1,8 mil. m3 , zásobný objem: 21,7 mil. m3 . Kóta dna údolia (priemerná ): 550,00 m n.m., kóta koruny hrádze: 609,90 m n.m. Zatopená plocha (pri max. hladine): 115 ha. Budovanie VN si nevyžiada presťahovanie obyvateľstva ani priemyslu.