Bez stresu napriek slabej výplate. Taký je život v Skopje
Otec ho viedol k hádzanej, ktorú hrával ešte v Macedónsku. Tam, kde je tento šport národným a kde sa Bojan Božinovski pred 32 rokmi narodil. Vysoký tmavovlasý muž, ktorý už na prvý pohľad nevyzerá, že má slovenské korene.
Tipovali by ste mu kariéru basketbalistu, no vždy ho lákali športy skôr pre nízkych mužov. „Chcel som byť jazdec formuly alebo džokej na koni. Ale ja som na to veľký.“ A tak dnes vedie obchod s audio technikou a užíva si život v dvoch rozdielnych krajinách.
Po macedónsky aj v Košiciach
V Skopje dlho nežil, no dnes sa tam vracia za rodinou niekoľkokrát do roka. S rodičmi ako malý chlapec cestoval a sťahoval sa z vtedajšej Juhoslávie do Maďarska, Poľska a neskôr na Slovensko, práve do našich Košíc. „Nevedeli sme, ako dlho tu ostaneme, no šiel som tu do škôlky, do školy a stále som tu.“ A tak sa už od svojich štyroch rokov učil po slovensky. Doma však do dnešného dňa rozpráva svojím rodným jazykom. „Macedónčina je jednoduchšia než slovenčina. Nemá pády, všetko sa vyslovuje v nominatíve…“
[ad][/ad]Skľučujúco chutný ajvar
Macedónsko – krajina, odkiaľ pochádza väčšina dnes už našich, košických zmrzlinárov. K nám priniesli len málo z dobrôt, ktoré tam môžete ochutnať. Pokiaľ ide o macedónske špeciality, Bojan Božinovski je dobrým kuchárom. Jeho košickí priatelia sa vždy tešia na jedlá, aké u nás v reštauráciách nedostanete.
Reč je napríklad o gravče tavče. „Je to zapekaná veľká biela fazuľa z Macedónska. Nosím si ju odtiaľ do Košíc.“ Známou pochúťkou je ajvar (papriková nátierka). „Domáci je najlepší. Takže ak ma kamaráti poprosia, urobím. Čo vás však pri tejto práci v kuchyni môže skľúčiť, je veľa roboty s množstvom paprík a na konci malý výsledok. No chutný.“ Macedónsko je vďaka svojej dobrej klíme bohaté na papriky, ale tiež baklažány, ktoré sú podľa Bojana u nás výrazne predražené. „Malidzano je tradičné jedlo z baklažánu. Zapečie sa a podusí rovnako ako papriky pri ajvare. Volá sa tiež zelený ajvar.“
Zaujímavou chuťovkou na raňajky je simit. Mäkká žemľa, v ktorej je vložený burek (slané pečivo) – teda pečivo v pečive. Či to môže byť dobré? „Je to veľmi zvláštne, ale chutné! Traja Slováci ochutnali a každý z nich si to pochvaľoval.“
Pálenka v každom dome
Alkohol je v Macedónsku ľahko dostupný. Obľúbená je lozová rakia, destilát z hrozna. „Sú oblasti, kde nekúpite alkohol vôbec, lebo majú všetci doma vlastný. Každý má vinice. Na Slovensku sa podľa mňa alkohol považuje za luxus. Ľudia čakajú s pitím až do piatku a vtedy sa zabavia…“
Macedónci pijú pivo menej ako Slováci, aj to len vo fľašiach. „Voči čapovanému sú skeptickí. Boja sa, že im dolejú vodu,“ vysvetľuje Bojan. K obedu si bežne dajú pohár červeného vína. V Macedónsku platí alkoholová tolerancia 0,5. Slovenský alkohol ho veľmi nenadchol. „Domáce pálenky sú tu silné, no menej kvalitné. Vôňa borovičky nie je zlá, no netreba to s ňou preháňať.“
Zahalení aj v lete
Podľa Bojanových slov sú Macedónčania zdvorilejší k starším ľuďom a viac konzervatívni v obliekaní. „Je neslušné prísť v lete do práce v šortkách, pokiaľ to nie je súčasť pracovnej uniformy.“ Nosia ich len vo voľnom čase. Bojan sa tým riadi aj u nás a vždy staví na konzervatívnejší outfit. Letá sú tam horúcejšie než u nás. Ľudia sú v dobre klimatizovaných priestoroch. „Nevoláme to siesta, ale máme hluché obdobie od tretej do piatej popoludní. Potom o siedmej večer ideme na kávu. Ešte o ôsmej je u nás stále veľmi teplo.“
[ad2][/ad2]Pokojný a pomalý život
V Macedónsku vládne pokojný život, ľudia sú bez stresu a spokojnejší. „Napriek tomu, že v Skopje ekonomika nefunguje a ľudia majú slabé výplaty, vždy sú plné kaviarne. Najmä na poludnie. Ľudia vtedy neobedujú, ale vysedávajú s rodinou i priateľmi na káve. A to aj o ôsmej večer a za tým idú na večeru.“
To, čo však v Macedónsku rozhodne nevyzerá pokojne, je doprava. „V Košiciach sa jazdí disciplinovanejšie, u nás chaoticky. Všade vládne panika, každý trúbi a nadáva. Ľudia nepoužívajú smerovky, respektíve používajú ich podľa nálady.“ S parkovaním si ťažkú hlavu nerobia, odstavia auto aj na chodníku, pokutu im za to nik nedá.
Veľkolepé honosné svadby
Rodiny sú v tejto krajine súdržnejšie. „Tu rodinu tvoria rodičia a deti, v Macedónsku všetky rozvetvené príbuzenské vzťahy.“ Podľa toho organizujú aj oslavy. Najdôležitejšou je svadba. „Dobrá dedinská svadba má okolo 500 až 600 hostí.“ Samozrejme, sú tomu prispôsobené ceny. Ľudia si však často berú úver, aby mohli pozvať celú veľkú rodinu. Hostina je okázalá, je na nej veľa jedla a musí sa podávať pečené prasa alebo jahňa.
„Keď som prišiel na slovenskú svadbu a bolo tam asi 50 hostí, bol to pre mňa šok. Kde je zvyšok? To je všetko? Toto mi bežalo hlavou.“ Bojanova priateľka je síce Košičanka, no ak by mali svadbu, bolo by to v Macedónsku. „Naši slovenskí kamaráti by určite radi prišli. Znie to pre nich exoticky, lákavo.“
Zanedbaný turistický potenciál
Košice síce pre Bojana nie sú na svadbu, no páčia sa mu. „Na Hlavnej môžete v pokoji sedieť na káve a pozerať sa na Dóm sv. Alžbety. Aj vo Viedni je podobná katedrála, no tam nerušený pohľad nezažijete.“ Negatívne vníma nevyužitý potenciál cestovného ruchu. „Turistom by sa určite páčilo okolie Košíc. Sú tu krásne nepoznané lokality.“ Jeho snom je ale život v Belehrade. „Je to pre nás také mesto, ako pre vás Praha.“
Už od malička rozpráva slovensky, macedónsky i srbsky. Nemá problém ani s inými cudzími jazykmi. Učil sa vďaka tomu, že v Macedónsku, kde trávil každé prázdniny, boli dostupné filmy len s titulkami. „V košických kinách boli všetky film nadabované. Myslím si, že Slovákom nerobí problém učiť sa jazyky teoreticky, no prakticky už áno. Hanbia sa vyslovovať cudzie slová. Boja sa, že sa im bude niekto smiať, pretože to vyslovia zle.“
(SZ)
Ak by ste stretli Bojana Božinovskeho, neurazte sa, ak vám bude tykať. Je to preňho prirodzené. „U nás je to menej formálne. Tykáme si s neznámymi ľuďmi, ba dokonca aj s policajtmi.“ Určite ho však nemôžete považovať za neslušného človeka. Kultúre našej krajiny sa, samozrejme, prispôsobuje. „So Slovákmi si vykám.“
(SZ)