Ozdoba centra – Veže Dómu (II. Časť)
Perla gotiky, Dóm svätej Alžbety, je pýchou i symbolom Košíc. Jeho severná veža s celkovou výškou 59,7 metra sa čnie nad historickým jadrom ako maják. Od svojho zrodu plní nielen jeho funkciu.
OČI MESTA
Najvyšší nadhľad v meste (asi 41 metrov) mali strážnici v severnej veži dómu. Práve odtiaľ sledovali pohyb prípadného nepriateľa za hradbami, až kým ich v 19. storočí nezbúrali, aby mesto mohlo expandovať. Po zbúraní hradieb sa z nich stala len požiarna hliadka, ktorá však fungovala až do roku 1929, keď postavili novú požiarnu zbrojnicu na juhu.
Službukonajúci na veži bubnovaním, zvonením či trúbením burcoval ľudí aj v prípade požiaru.
Medzitým mával farebnými zástavkami. Bielou, ak horelo vnútri hradieb, červenou, ak horelo mimo hradieb. V noci zapálil jednu fakľu, ak bol požiar v meste, dve, ak horeli huštáky. Zástavky vystrčil z tej strany, z ktorého smeru spozoroval požiar. Ak horel jeden dom, zvonil obyčajne, ak už požiar „preskočil“ aj na ďalšie domy, zvonil s vyššou frekvenciou.
STRÁŽNICI
Strážnici na dómskej veži sa zvykli striedať štyria, na ich odmeny bolo vyčlenených 240 zlatých. Ostala po nich vo veži izbička, do ktorej sa dá nakukovať, ak si dáte námahu vystúpiť po 160 schodoch.
Cestou si môžete oddýchnuť na jednom z poschodí pri zvonoch, prípadne na ešte vyššom podlaží, kde je inštalovaný hodinový stroj a pri ňom kladkostroj. Úplné hore si môžete zazvoniť na signálny zvon.
Pri vstupe do veže si nad vchodom všimnite datovanie pribudovaného schodiska (1462), pri ktorom je aj košický erb vo vtedajšej forme. Letopočet neplatí pre samotnú vežu, tá bola opravená a zvýšená až v roku 1497.
VÝMENA STRECHY
Kvôli požiarom (1556, 1576, 1585, 1648 a 1715) i spráchniveniu drevených konštrukčných prvkov dostala niekoľkokrát novú strechu. Napríklad v roku 1690 medenú a 1775 medenú s krivkovitou prilbicou (Barokový dóm). Pozlátené cifry jej letopočtu vidno na drevenom zábradlí na vrchole točitých schodov.
Ony aj baroková strecha boli znovu pozlátené 24-karátovým zlatom z Nemecka krátko pred návštevou pápeža Jána Pavla II. v Košiciach, ktorá sa odohrala 2. júla 1995.
Veža meria 58,9 m. Jej štvorcový pôdorys prechádza na treťom poschodí do štíhlejšieho, osembokého. V jej prízemí sú prevádzkové a skladovacie priestory katedrály, vstupuje sa do nich z interiéru. Vežu nazývajú aj Žigmundovou, keďže ju budovali za vlády Žigmunda Luxemburského. Reštaurovali ju v rokoch 1995-1997.
Veža nemala vždy na svojom vrchole kríž. Keď povstalci Imricha Tokolyho 15. augusta 1682 dobyli Košice a v ten istý deň dóm odovzdali luteránom, dali na vežu pozláteného kohúta z roku 1589.
SEDLOVÁ VEŽA
Dóm má však aj ďalšiu vežu – Sedlovú. Robí dóm ešte gotickejším než bol pôvodne.
Málokto vie, že je o viac než 400 rokov mladšia od svojich kolegýň. Je jedným z prvkov, ktorý prešiel schválením komisie pri plánovaní veľkej regotizácie dómu.
A tak presne v strede budovy postavila firma Kolacsek a Wirth na streche drevenú konštrukciu, ktorú pokryli meďou. Druhého mája 1893 umiestnili na jej vrchol štvormetrový kríž. Vstúpiť do nej sa dá iba z podkrovia. Je vysoká 24,8 metrov, od zeme meria 57,4 metrov