Vianoce s nezabudnuteľnými filmovými klasikami
Téma Vianoc sa stala neodmysliteľnou súčasťou niektorých slovenských a českých filmov. Viaceré literárne diela, ktorých dej sa odohráva na pozadí vianočných sviatkov, sa stali predlohou týchto nielen rozprávkových, romantických či komediálnych, ale aj dramatických diel.
Výstižným príkladom neromantického stvárnenia vianočných sviatkov je česko-slovenský film Polnočná omša z roku 1962. Film, ktorý vznikol na základe rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša, režíroval český filmový tvorca Jiří Krejčík.
Na scenári sa okrem samotného Karvaša podieľal aj Albert Marenčin. Vo filme sa predstavila celá plejáda slovenských hercov, ako napríklad Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Ivan Mistrík či Emília Vášáryová.
Dej filmu sa odohráva počas roku 1944, keď nemecké jednotky aj počas vianočných sviatkov pokračujú v likvidácii partizánskych skupín. Práve pre tieto udalosti prežije rodina Kubišovcov naozaj dramatický Štedrý deň. Ich postrelený syn sa prichádza ukryť domov, a tak sa za zvláštnych okolností schádzajú u rodičov všetky štyri deti – jeden kolaborant, druhý gardista, tretí partizán a dcéra ako milenka nemeckého veliteľa.
[ad][/ad]Vianočné oblátky
Protipólom Polnočnej omše je slovenská filmová klasika Vianočné oblátky. Film vznikol na motívy rovnomennej poviedky Martina Kukučína a režisérsky sa pod snímku podpísal Martin Ťapák. Hlavnú postavu učiteľa stvárnil Dušan Tarageľ, ale vo filme si zahrali aj Jozef Kroner, Eva Večerová, Adam Matejka, Hana Gregorová alebo Miloš Pietor.
Film je peknou ukážkou oravských vianočných tradícií a dej je o novom učiteľovi, ktorý si v rázovitej oravskej dedine postupne získava dôveru žiakov a rodičov prostredníctvom pečenia vianočných oblátok.
Nezabudnuteľná Perinbaba
Literárnou predlohou obľúbenej slovenskej filmovej rozprávky Perinbaba, ktorej časť príbehu sa odohráva aj počas Vianoc, sa stala rozprávka bratov Grimmovcov Pani Zima. Do dnes už legendárnej filmovej podoby ju pretavil v roku 1985 režisér Juraj Jakubisko podľa scenára Ľubomíra Feldeka.
V príbehu o Jakubovi v podaní nemeckého herca Tobiasa Hoesla, ktorý sa pre lásku k Alžbetke rozhodne pre pozemský život a opustí Perinbabu, si zahrala aj talianska herečka Giulietta Masinová, životná partnerka režiséra Federica Felliniho. Po boku slávnej herečky, ktorá stvárnila práve Perinbabu, si zahrali slovenskí a českí herci, ako napríklad Petra Vančíková, Pavol Mikulík, Soňa Valentová, Ivan Palúch, Eva Horká, Valerie Kaplanová alebo Karel Effa.
Film plný a nesmrteľných „hlášok“
Na základe poviedkovej knihy Petra Šabacha Hovno hoří natočil český režisér Ján Hřebejk v roku 1999 jeden z divácky najúspešnejších filmov Pelíšky. V komédii z konca 60. rokov sa aj na pozadí Vianoc odohrajú nezabudnuteľné humorné scény a dialógy, napríklad pri rozbaľovaní darčekov v rodine dôstojníka Československej ľudovej armády, ktorého stvárnil Miroslav Donutil.
Vo filme sa predstavili aj ďalší známi českí, ale aj slovenskí herci, napríklad Bolek Polívka, Jiří Kodet, Emília Vášáryová, Stella Zázvorková, Simona Stašová, Eva Holubová či Jaroslav Dušek.
Do atmosféry predvianočného zhonu je zasadená aj česká filmová komédia s detektívnou zápletkou Ten, kdo tě miloval (Ten, kto ťa miloval) z roku 2018. Film vznikol podľa rovnomennej knižnej predlohy českej spisovateľky Marie Poledňákovej. Komédiu režíroval Jan Pachl a hlavné postavy vo filme stvárnili Soňa Norisová, Lukáš Vaculík, Hynek Čermák, Eva Holubová, Václav Postránecký alebo Pavel Řezníček.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Milujem Film Noir a Kino Úsmev prinášajú po 5 rokoch znova film noir do metropoly východu, a to opäť v podobe trojprogramu: filmové projekcie, odborná prednáška a výstava obrazov.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.