Prázdninové hory zážitkov
S manželkou často vravievame, že kto si raz zamiluje pohľady na tatranské štíty a doliny, nikdy sa mu neprejedia. V lete si ich už môže vychutnávať dosýta aj ten, kto práve nemá kondíciu mladíka. Zdola až úplne nahor, pohodlne a zábavne.
Presne tak si ich užívala aj naša rodinná partia. My, stále jarí seniori, naši mladí a ich potomstvo. Počiatočné obavy z toho, ako zladíme naše tatranské záujmy a možnosti, rýchlo pominuli.
Plesanie duše
Čo keby sme sa na Tatrách pokochali najskôr netradične, z hladiny Štrbského plesa? Môj návrh sa stretol s nadšením, i keď syn ma upozornil, že o netradičnosti až tak nemožno hovoriť. Veď člnkovanie na plese je atrakcia, ktorej história siaha až do predminulého storočia. Ako dobre, že sa ju pred desiatimi rokmi podarilo obnoviť. To ticho, ktoré jemne ruší len čľupnutie vesiel o zrkadlo hladiny… Vôkol samá krása sýtozelených ihličnanov, spoza ktorých sa k nebesám týčia mohutné bralá. Hotová poézia, pre všetkých. Dokonca ani večne nezbedné vnúčence takmer nedýchali. Deň „D“ nás však ešte len čakal.
Nádhera výšok
Ideme na výpravu k „Dedovi“, vyhlásil som pri raňajkách náš denný program. „Ty tu nejakého poznáš?“ vnúčikova otázka nás rozosmiala. „Všetci ho tu poznajú. Tak volajú Lomnický štít“, objasňujem záhadu.
„Dúfam, že nie po vlastných, dedo,“ pýta sa ma opatrne na reálnosť tohto nápadu syn. „Áno, ale zvládneme to, všetci,“ žmurknem naňho. Keď sme sa vybrali k pozemnej lanovke v Starom Smokovci, pochopil. Z Hrebienka, kam nás pohodlne priviezla, sa predsa po chodníku Tatranskej magistrály dostaneme nenáročnou turistikou na Skalnaté pleso, veľkému Dedovi priamo pod nohy.
Vykročili sme a nenáhlivým rodinným krokom sme za dve hodinky dosiahli prvý cieľ. Cestou sme si užili nádherné panoramatické výhľady na doliny i štíty, hotová pastva pre oči i dušu. Našich najmenších hnala vpred vidina ďalšieho dobrodružstva, veď na Skalnatom plese mali sľúbené hry vo Svištej krajinke a zábavné i náučné putovanie Tatranskou divočinou pri jazere.
Top výhľady
Kým ho spolu s rodičmi zdolávali, my starší sme sa vybrali za spomienkou na Medenú vežu. Kultový film nakrúcali na miestach, ktoré spolu s Malou i Veľkou studenou dolinou a štítmi skvele vidieť z miesta kúsok povyše vrcholovej stanice sedačkovej lanovky v Lomnickom sedle, v takmer dvetisícdvestometrovej výške. Hoci to boli naozaj úžasné pohľady, skutočný vrchol nás ešte len čakal.
Vrchol zážitku na Dedovej čapici. Už samotná jazda unikátnou visutou lanovkou na Lomnický štít je zážitok. Krása, ktorá sa naskytne pri pohľade z terás priamo hore, sa však nedá opísať ani s bohatou slovnou zásobou. Celá zbierka štítov a dolín, podhorské lúky a dedinky ležiace desiatky kilometrov ďaleko… Jednoducho fascinujúci zážitok, a to pre všetkých.
Adrenalín z kopca
Keď sme spokojní v komfortnej gondole klesali nadol k Tatranskej Lomnici, z harmónie duše ma prebral syn. Teraz máme prekvapenie my pre vás, šibalsky sa usmieva a s ním aj nevesta a juniori. Na medzistanici Štart sme neprestúpili na ďalšiu lanovku. Dva a pol kilometra klesania sme si riadne užili za riadidlami horských kár. Vek nehral rolu, zasa sme boli všetci rozšantení mládežníci. Pri večernom posedení na terase v štýlovom Humne sme sa zhodli – Tatry sú naozaj parádne hory zážitkov.
(ML)
