Skupina Elán chystá posledné turné, teraz už naozaj
Hudobné zoskupenie spolužiakov Joža Ráža, Vaša Patejdla, Juraja Baláža a Zdena Farkaša, známe pod menom Elán, vzniklo v roku 1968. Odvtedy sa vyšplhali na špičku československej hudobnej scény, predali vyše pol milióna nosičov a vypredali dokonca aj známu Carnegie Hall v New Yorku.
O záverečnom turné kapely sme sa rozprávali s Vašom Patejdlom počas jeho minulotýždennej návštevy Košíc. Elánisti si v ňom plánujú zaspomínať na najdôležitejšie momenty päťdesiatročnej existencie, no najmä zabaviť ľudí čo najviac piesňami.
Bude toto turné naozaj záverečné, alebo budeme svedkami štartu novej éry Elánu?
Na túto otázku vám môžem odpovedať citovaním Joža Ráža. Vyhlásil, že „dvadsiateho decembra tohto roku, po poslednom koncerte nášho turné v O2 aréne v Prahe, odchádzam z kapely.“ Neviem, či sa inšpiroval mnou, keď som v roku 1985 odišiel zo skupiny, ale on už dlhé roky hovorí, že chce skončiť. My sme mu povedali, aby to urobil, iba ak to myslí naozaj vážne, pretože inak nám už ľudia neuveria, a ukončme to dôstojne. Jožo povedal, že sa hodí prestať v tom najlepšom. Oslavujeme päťdesiate výročie založenia Elánu, takže je to asi dobrá príležitosť, aby sme to dôstojne zakončili.
Spomenuli ste svoj odchod zo skupiny v osemdesiatych rokoch. Čo vás k tomu viedlo?
Stalo sa to kvôli mnohým momentom. Jednoducho, ja som v osemdesiatom piatom neodišiel preto, že by som chcel ísť na sólovú dráhu, ale preto, že mi nevyhovoval spôsob nášho koncertovania a života. Bolo to skrátka príliš aktívne, všetkého bolo príliš veľa. Chcel som trošku zvoľniť tempo. Okrem toho aj môj sen, že sa stanem najslávnejším na svete, sa rozplynul. Pochopil som, že pokiaľ bude fungovať socialistické zriadenie a okolo nás ostnaté drôty, nebude úniku. Mladí si to dnes veľmi nepamätajú alebo to poznajú len z dejepisu, ale my sme v tom žili. Tak som si povedal, že skúsim žiť inak. Začal som sa viac venovať komponovaniu a produkovaniu v štúdiu.
Ale na sólovú kariéru ste sa napokon predsa len vydali…
To, že som potom začal spievať a raziť sólovú kariéru, bola vlastne náhoda. Vtedy som práve robil hudbu do muzikálu Fontána pre Zuzanu a podarilo sa mi k nemu zložiť jednu pesničku, ktorá ma sprevádza dodnes.
Čo rozhodlo, že ste sa do skupiny vrátili?
V roku 1996 si chalani, Jožo a Jano, vymysleli, že urobia turné. Vtedy to bolo k pätnástemu výročiu profesionálnej dráhy. My sme vtedy počítali štart Elánu od roku 1981, keď sme sa sprofesionalizovali. Jožo s Janom pozvali všetkých bývalých členov kapely, a tak prišiel Zdeno Baláž z Austrálie, Ďuro Farkaš z Ameriky a pozvali aj mňa. Zahrali sme si turné, no a nejak nám to už potom zostalo. Nahrávali sme potom totiž ešte jednu platňu, nasledovalo ďalšie turné a akosi som tam zostal až dodnes.
Máte nejakú pesničku, na ktorú sa na koncertoch najviac tešíte?
Možno jednu áno. Už sme ju hrali na turné, ale vtedy to bola novinka a teraz ju zahráme tiež. To preto, že naše posledné turné bude bilanciou toho, čo sme zažili a čo sme urobili. A práve v súvislosti s mojím odchodom zaznie pesnička Zvláštny smútok víťazov a na to sa celkom teším.
Dá sa ešte po päťdesiatich rokoch priniesť niečo nové? Niečím prekvapiť?
Hudobne asi každý z našich fanúšikov čaká práve tie svoje obľúbené pesničky, takže tam ťažko môžeme prekvapiť a asi by to ani nebolo úplne to pravé. Snažíme sa, aby každé turné bolo nejak tematicky alebo aj vizuálne odlišné než to predchádzajúce, takže aj tento raz to bude určite iné. Každopádne ale vždy ide o zážitok momentu a toho dňa. Že sa stretneme my a naši fanúšikovia a spolu zažijeme krásny večer. Takže nejde o to, aby sme vymysleli niečo zásadne nové, ale o to, aby to bolo dobré, aby to bol zážitok.
To turné by sa teda malo niesť v duchu rekapitulácie uplynulých päťdesiatich rokov, budú koncerty sprevádzané aj nejakou vizuálnou prezentáciou vašich spomienok?
Áno, už viac než pol roka pracujeme na vizualizácii. Celé sa to ponesie presne tak, že pôjdeme od začiatkov až po súčasnosť a chceme mapovať všetky naše albumy. Z každého zaznie minimálne jedna pesnička. Všetky udalosti, ktoré sa stali, a aj vizuálna forma toho prejavu bude určite prítomná a dúfam, že aj zaujímavá.
Ktoré sú tie najdôležitejšie momenty v živote Elánu?
Počas nášho vývoja sme vždy mali nejaké ciele, ktoré sme sa snažili dosiahnuť a postupne sme ich aj dosahovali. Naším prvým cieľom bolo dostať sa do povedomia ľudí. Vtedy existoval festival, ktorý sa volal Bratislavská lýra, kde sme sa snažili dostať, a to sa nám aj v roku 1979 podarilo. Tým celý koncert vlastne začne, lebo odštartuje pesničkou Bláznivé hry, ktorá práve zaznela na lýre, a pokračovať budeme pesničkami z jednotlivých albumov, ktoré tam budú spomenuté. Zároveň si zaspomíname napríklad na veľký koncert na Letnej, ďalší veľký koncert v Carnegie Hall, a potom osudové udalosti, ako napríklad Jožova havária…
Budú s vami vystupovať aj nejakí hostia?
Nie, aj keď taká myšlienka bola. Ale bolo by to asi na úkor pesničiek, a tých chceme zahrať čo najviac. Takže sme nakoniec od tohto nápadu odišli. Rozšírime ale kapelu o tri vokalistky a sláčikové kvarteto, takže si myslím, že to bude zaujímavé aj zvukovo.
Na čo sa vy najviac tešíte?
Ja sa teším na prvý koncert, lebo to už budeme mať po všetkých skúškach a už bude všetko, dúfam, fungovať. Už to budú všetci poznať, aj technici, osvetľovači či zvukári, a už sa budeme venovať len hudbe. Momentálne je to dosť náročné, lebo musíme dať všetko dokopy, všetko naskúšať, pripraviť. Je to to najťažšie obdobie, takže sa už teším na prvý koncert.
