Zaujímavosti z histórie Timonovej a Tajovského ulice

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu nahliadneme do histórie Timonovej a Tajovského ulice.

Timonova ulica sa vo svojej severozápadnej časti začala vyvíjať po roku 1831. Na pláne mesta z roku 1841 už na nej stáli aj prvé domy. V roku 1869 mala názov Hunyadyho ulica, podľa otca kráľa Mateja. 

Jediná pozoruhodnejšia stavba vznikla na juhovýchodnej strane ulice. Bola to budova mestskej ľudovej školy (dnes konzervatórium) z roku 1891, postavená Petrom Jakabom.

Pôvodne bola ulica dlhá 505 metrov, jej západná časť však dostala po roku 1990 nový názov – Galénova ulica, takže ulica meria dnes 320 metrov. Názov jej zmenili až v roku 1945, kedy ju pomenovali po maršalovi Radionovi Jakovlevičovi Malinovskom. V roku 1990 ulicu premenovali podľa Samuela Timona, slovenského jezuitského učenca a historika, ktorý je pokladaný za autora najstaršej existujúcej mestskej kroniky Cassovia vetus ac nova (Košice staré a nové) z roku 1732…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Nenápadný prízemný domček na snímke z roku 1916 (Timonova č. 11) je dnes pekne zrenovovaný. Vznikol v roku 1874 v zadnej časti záhrady domu na Vrátnej ulici a s ním mal pôvodne totožné aj popisné číslo. Majiteľkou domu bola učiteľka a sociálna pracovníčka Mária Ottesovszká-Koorová, členka III. rádu sestier dominikánok, ktorá sa výrazne angažovala aj v cirkevnom živote. V rokoch 1874-1891 v objekte viedla súkromnú dievčenskú školu a penzionát. Potom tu zriadila Detský domov sv. Jozefa.

Od roku 1911 mala v dome sídlo košická pobočka Krajinského zväzu gazdiniek, ktorej bola Ottesovszká riaditeľkou. Predsedníčkou bola barónka Rozália Schellová. Cieľom zväzu bola výchova a vzdelávanie mladých dievčat a žien k vedeniu domácnosti.

V roku 1926 sa po dedičoch majiteľom domu stal obuvník František Tóth a jeho dejiny prestali byť zaujímavé.

Severná časť Tajovského ulice, až po jej križovanie s dnešnou Timonovou ulicou sa vyvinula v miestach zasypanej vonkajšej priekopy mestského opevnenia po roku 1831. Spočiatku tu boli iba zadné časti parciel a záhrady domov, ktoré vyrástli na tvoriacej sa Vrátnej (v tom čase Holubej) ulici.

Prvý prízemný malý dom, ktorý označoval severný začiatok budúcej ulice, stál už v 30. rokoch 19. storočia po zbúraní hradieb, na východnom nároží Hnilnej ulice. Dnes tu stojí už iný, novší poschodový dom zo 60. rokov 19. storočia. 

Z Alžbetinej ulice má číslo 40, z Tajovského ulice číslo 2. Južná časť ulice od križovatky s dnešnou Timonovou ulicou až po dnešnú Štúrovu ulicu už nesledovala obvod hradieb a viedla priamo na juh cez ich bývalé južné predpolie. Bola síce naznačená na pláne Jozefa Otta z roku 1841, ale prvou zástavbou na jej východnej strane bol až areál vojenskej nemocnice z roku 1856. Podľa tejto nemocnice mala aj svoje prvé pomenovanie Nemocničná ulica (Korház utca). V roku 1912 dostala názov Frangepánova ulica (Frangepán utca), podľa príslušníka starého šľachtického rodu z Chorvátska Františka Frangepána. Zúčastnil sa na sprisahaní Františka Wesselényiho proti habsburgovcom a bol preto v roku 1671 popravený. Názov 312 metrov dlhej ulice paradoxne zmenili až v júni 1939, po pripojení Košíc k Maďarsku. Pomenovali ju Ulicou sv. Leonarda (Szent Lenárt utca), podľa svätca a pustovníka zo 6. storočia, ktorého krstným otcom bol kráľ Chlodovik I. z rodu Merovejcov (Chladwig I. Merowinger), zakladateľ Franskej ríše. Od roku 1945 platí názov Tajovského ulica, podľa významného spisovateľa a dramatika Jozefa Gregora-Tajovského.

Na budúci týždeň nazrieme do histórie budovy na Tajovského ulici č. 4. 

V ostatných rokoch v nej sídli scéna Bábkového divadla, nazvaná „Jorik“ podľa postavy šaša z hry Hamlet. V roku 1913 si ju nechala postaviť na parcele dovtedy nezastavanej záhrady slobodomurárska lóža Resurrexit (Znovuzrodenie)…