V meste malo fungovať viacero lanoviek. Nie je ani jedna

Rekreačný areál v Kavečanoch je ideálna lokalita na krátku dovolenku, dostupná mestskou hromadnou dopravou. Je tam lyžiarske stredisko, zoologická záhrada, bobová dráha, krásne lesy. Posledné roky sa ale nijako nerozvíja. 

Zmeniť by to mohla lanovka, o ktorej vybudovaní do tejto košickej mestskej časti sa uvažovalo už pred pätnástimi rokmi. Prvotné podklady o stavebnom zámere poskytol denníku KOŠICE:DNES Ján Polanský. 

Podľa neho by toto dopravné spojenie okrajovej mestskej časti s centrom Košíc nebolo výhodnejšie ako plánovaný cestný obchvat, pre ktorý mesto zdĺhavo a nie veľmi úspešne vykupuje súkromné pozemky. „Sme svedkami toho, že to s obchvatom Kavečian také jednoduché nebude. A ani lacné,“ myslí si Polanský. 

Milióny eur 

Vedeniu mesta Košice sa zámer vybudovať lanovku pozdáva. Podľa neho by pomohla Košice ešte viac zatraktívniť. 

„Zatiaľ však záujem investora o realizáciu takéhoto projektu v meste neevidujeme. Ak sa ohlási a bude ochotný preinvestovať milióny eur do výstavby, mesto Košice bude maximálne súčinné, aby sa podarilo takýto projekt zrealizovať,“ povedal vedúci komunikačného oddelenia magistrátu Jozef Marko. 

O rovnakej prekážke hovorí aj starosta mestskej časti Kavečany Martin Balčík. „Rokovali sme aj s dodávateľmi lanových dráh, avšak chýbal dostatočne silný investor, ktorý by projekt realizoval,“ povedal.  

Boli tu Holanďania   

Lanové dopravné zariadenie do Kavečian sa vážne začalo plánovať v roku 2004. Bývalý riaditeľ Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) Igor Reiprich spomína, že vtedajší šéf Telovýchovnej jednoty Metropol Štefan Haberland v lete zvolal poradu, na ktorej predstavil dvoch holandských investorov, ktorí by mali záujem takúto lanovku postaviť. 

„Boli tam aj zástupcovia mesta, Mestských lesov i zástupcovia DPMK. Stretnutie bolo na Alpinke, všetci prítomní vyjadrili súhlas s projektom. Dohodli sme sa na investičnom zámere. Lanovka mala do Kavečian ísť z rekreačného strediska Alpinka v Čermeli. Urobila sa aj štúdia, po akých pozemkoch by viedla,“ povedal. 

Podľa Ladislava Olexu, bývalého vedúceho odboru Košického samosprávneho kraja, štúdiu spracovala firma SUDOP Košice, v ktorej vypočítala aj náklady na výstavbu lanovky.

„Vyjadroval sa k nej Útvar hlavného architekta, skúmala sa jej využiteľnosť. Bohužiaľ, zostalo to iba ako myšlienka. Neboli finančné zdroje,“  povedal Olexa. Myslí si, že k zámeru sa treba vrátiť, lebo Čermeľ a aj Kavečany ľudia vo voľnom čase stále navštevujú.  

Reiprich dodáva, že po nejakom čase sa o projekt zaujímal. Dozvedel sa, že holandský investor sa už viac neozval.

Lepšie ako obchvat 

„Dnes je to už podstatne zložitejšie,“ myslí si bývalý riaditeľ Útvaru dopravného inžinierstva v Košiciach Jozef Klink. Kedysi totiž podľa neho fungovala komisia pre rozvoj cestovného ruchu, a strediská Jahodná a Kavečany sa rozvíjali. 

„Jednou z vízií dostupnosti Kavečian bola lanovka. Prvotný nápad bol ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Už zoologická záhrada pri svojom vzniku mala podmienku, že sa urobí obchvat Kavečian a trápia sa tam dodnes. Jednou z možností bola preto práve dostupnosť z Čermeľa,“ povedal. 

Podľa Olexu kavečianská lanovka ale nemala byť jediným takýmto dopravným zariadením v Košiciach. Vraví, že sa hľadalo aj alternatívne spojenie medzi centrom mesta a sídliskom Furča.

„Spomínam si, že keď sa odstavovala lanovka z bane Bankov do magnezitových závodov, tak sa uvažovalo, že ak by sa vymenili laná a stĺpy, trasa by sa ďalej využívala. Bola to vízia bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Nikdy sa to však nezrealizovalo,“ opisuje. 

V územnom pláne nie je 

Klink ide ešte hlbšie do histórie a hovorí o ďalšej vízii ešte z čias pred zmenou politického režimu. „Keďže Bankov a Kavečany sú v jednej úrovni, Bankov sa mal tiež rozvíjať ako rekreačná oblasť. Bola  myšlienka v prepojení týchto dvoch lokalít lanovkou,“ spomína. 

Všetci títo dopravní odborníci sa zhodli, že by sa zámer lanovky mal zapracovať do práve sa tvoriaceho nového územného plánu Košíc. „Nie v tom zmysle, že by sa presne určilo odkiaľ a kam, ale špecifikovať plochu, kde by mohla lanovka stáť. Potom by sa mal hľadať investor. Košice by si to určite zaslúžili,“ povedal Reiprich. 

Olexa uzatvára, že územie určené lokalitami Bankov, Čermeľ a Kavečany je „špeciálne určené“ na to, aby sa myšlienkou lanovky opäť začal niekto zaoberať. 

Zámer mal aj prvý prevádzkovateľ strediska

Pri zrode lyžiarského stredisko v Kavečanoch stál dnes už čestný predseda TJ Metropol Štefan Haberland.

Opisuje, že lyžiarske stredisko sa vybudovalo v roku 1981 z financií fondu Ministerstva obchodu a cestovného ruchu. Časť doplatila telovýchovná jednota, od ktorej potom dostalo stredisko bezplatne mesto Košice.   

„V tom čase sme boli najprogresívnejšie lyžiarske stredisko, lebo žiadne iné mesto nemalo tak blízko takéto zariadenie. Za rok sme poskytli 250-tisíc zvezení. Pôvodne sme vystavali jeden vlek na Hrešnú a potom ďalšie štyri veľké a tri malé vleky,“ spomína Haberland.

Zámer lanovky do strediska vznikol podľa neho ešte skôr ako v roku 2004, lebo s myšlienkou prišiel TJ Metropol. „Zakapalo to na financiách. Bolo to pre nás nepredstaviteľné zohnať takéto prostriedky,“ hovorí. 

Len pre lyžiarov 

Dodáva, že úvahy obnovili asi pred troma rokmi. „Chceli sme aspoň v lyžiarskom stredisku v Kavečanoch vybudovať lanovku. Smerom hore mala ísť štvormiestna sedačková lanovka a dole kopcom pulzačná kabínková. Vleky by už neboli potrebné,“ vraví Haberland.

Telovýchovná jednota sa však dostala do konkurzu. Urbariát jej vypovedal zmluvu na nájom pozemkov v lyžiarskom stredisku. Prišla tak o prostriedky z jeho prevádzky a nedokázala splácať úver. 

„Správca konkurznej podstaty to predal za tri milióny korún Kavečanom. Mestská časť to však nie je schopná prevádzkovať a stredisko nefunguje,“ dodal.