Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach prepadla v hodnotení INEKO

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) je mimovládna nezisková organizácia, ktorá už štvrtý rok po sebe hodnotí nemocnice na Slovensku.

Hodnotenie má pomôcť hlavne pacientom, ktorí by sa na základe týchto výsledkov mohli rozhodovať, kde sa o nich v prípade choroby najlepšie postarajú. INEKO zhromaždilo a porovnalo viac ako 770-tisíc údajov o lôžkových zariadeniach a ich oddeleniach.

Posledné miesto

V hodnotení sa košická Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) umiestnila na poslednom 11. mieste. V celkovom poradí nemocnica od roku 2015 klesá každý rok. Kým v roku 2015 bola na 8. mieste, v roku 2016 na 9., v tohtoročnom hodnotení roku 2017 obsadila posledné z porovnávaných 11 štátnych univerzitných a fakultných nemocníc na Slovensku. 

„V prvom rade chceme vyjadriť ľútosť s výsledkom tohtoročného hodnotenia INEKO. Je ale potrebné si uvedomiť, že Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach má v spoločnosti iné postavenie ako väčšina nemocníc na Slovensku a lieči aj pacientov s náročnými diagnózami, nie len ľahšie stavy, ako je to v mnohých iných zdravotníckych zariadeniach,“ uvádza Ivana Stašková, hovorkyňa UNLP.

Z hodnotenia INEKO najlepšie vyšla Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, druhá skončila Univerzitná nemocnica v Martine a tretie miesto v hodnotení má Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku – FN.

Nelichotivé ukazovatele

Zo všetkých ukazovateľov najhoršie obstála UNLP v hodnotení kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, doby čakania pacienta na urgente privezeného záchrannou službou, v hospodárení, ale aj v počte sťažností pacientov. V posledne menovanom ukazovateli nemocnica už tri roky za sebou obsadzuje 11. priečku. 

Veľký skok smerom nadol zaznamenala nemocnica aj čo sa týka pokút od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Kým v roku 2015 bola v tomto ukazovateli na 4. mieste, jej umiestnenie z roka na rok klesalo. V roku 2016 jej patrila 7. priečka a minulého roku klesla aj v tomto ukazovateli až na posledné 11. miesto. „Čo sa týka podaní na ÚDZS musíme skonštatovať, že za rok 2017 ich u nás v nemocnici bolo podaných 52, z toho ale opodstatnené boli len štyri. UNLP ročne vykoná 700-tisíc ambulantných vyšetrení a hospitalizuje vyše 50 tisíc pacientov, v prepočte je to teda len cca 0,01 % nespokojných pacientov,“ uvádza hovorkyňa.

Trochu pozitív

Iba dva parametre sa oproti minulým rokom zlepšili. Opätovná hospitalizácia do 30 dní a úmrtnosť na lôžkovom oddelení po preklade z JIS, kde sa nemocnica z 9. miesta dostala na 5., resp. 8. miesto. Za zmienku určite stojí kritérium týkajúceho sa úmrtnosti na akútnu mozgovo-cievnu príhodu, v ktorom sa UNLP v minulom roku umiestnila na 1. mieste a v priebehu tohto roku klesla na 3., na ktorom bola aj v roku 2015. 

Nepomer medzi nákladmi a tržbami

V celkovo 12 hodnotených parametroch sa nemocnica z roka na rok zhoršovala. Klesla celková spokojnosť pacientov, kvalita poskytovanej zdravotnej služby. Stúpla aj reoperovanosť či úmrtnosť na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Ešte horšie je to v hospodárení, kde z minuloročného 6. miesta nemocnica klesla na posledné. Ako sa uvádza v tlačovej správe, hlavným dôvodom negatívneho vývoja výsledkov hospodárenia, a teda aj celkovej zadlženosti UNLP Košice v minulosti i dnes, je výrazný nepomer medzi prevádzkovými nákladmi vynaloženými na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a bežnými príjmami, ktoré za svoju činnosť nemocnica získava.

UNLP sa zhoršila aj v transparentnosti, kde sa prepadla zo 6. miesta na nelichotivé 10. Podľa hovorkyne však vo viacerých ukazovateľoch dosahujú nadpriemerné či vysoké hodnotenie. „Napríklad v ukazovateľoch ako informácie o právach pacienta, postup pri hospitalizácii, informácie o návštevných hodinách či mnohých iných.“ 

Nereálne úhrady

Podľa vedenia nemocnice je príčin jej postavenia v aktuálnom rebríčku niekoľko. Argumentuje tým, že zariadenie neposkytuje len zdravotnú starostlivosť, ale aj výučbu budúcich lekárov či zdravotných sestier, musí tiež dodržiavať personálne normatívy, zákonné úpravy platov lekárov a zdravotníckeho personálu. „Tempo rastu nákladov je stále vyššie ako tempo rastu tržieb. Plošná maximalizácia úspor na nákladovej strane sa zrejme nezaobíde bez toho, aby nedošlo k zníženiu úrovne, resp. rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Určite je teda k dosiahnutiu vyrovnaného hospodárenia potrebné aj zreálnenie úhrad za zdravotnú starostlivosť,“ uviedla I. Stašková v správe.

Druhá najlepšia nemocnica na Slovensku je v Šaci

Prvá súkromná nemocnica Košice-Šaca, ktorá je členom skupiny AGEL, je podľa hodnotenia inštitúcie INEKO jednou z najlepších nemocníc na Slovenku.

Spomedzi všeobecných nemocníc sa už po štvrtýkrát umiestnila na druhom mieste zo zariadení, ktoré boli zaradené do hodnotenia vybraných ukazovateľov. 

„Nemocnica v Košiciach-Šaci má vysoko nadpriemerné bodové hodnoty vo všetkých skúmaných oblastiach,“ hovorí Dušan Zachar, analytik INEKO a dodáva, že „aj keď po dvoch rokoch prenechala líderskú pozíciu v celkovej spokojnosti pacientov Ľubovnianskej nemocnici, zostáva tento ukazovateľ jej pýchou. V kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti patrí táto nemocnica medzi najlepších. Premiantom je pri indikátoroch kvality – úmrtnosť na akútnu mozgovo-cievnu príhodu a úmrtnosť na jednotke intenzívnej starostlivosti.“

Nemocnica poskytuje zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť do 200-tisíc obyvateľov. Jej súčasťou je aj Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie a tkanivová banka, ktorá je k dispozícii pre celé Slovensko. „Ročne je u nás hospitalizovaných vyše 18-tisíc pacientov, realizuje sa viac ako 10-tisíc operačných výkonov a celkovo v Šaci liečime takmer 900-tisíc spokojných pacientov,“ uviedla Alžbeta Sivá, tlačová hovorkyňa spoločnosti Agel Slovensko. 

„Môj názor nechcite vedieť!“

Podľa hodnotenia neziskovej organizácie INEKO sa košická Univerzitná nemocnica L. Pasteura umiestnila na nelichotivom poslednom mieste. Chceli sme sa opýtať liečiacich pacientov, ako prebieha ich hospitalizácia, či sú spokojní so zdravotnou starostlivosťou, stravou… 

Anketa však dobre nedopadla. Vo včerajší krásny slnečný deň sme oslovovali pacientov, ktorí posedávali v parku na lavičke, alebo sa v ňom prechádzali. Nežiadali sme ani meno, nechceli sme ani fotografiu. „Môj názor radšej nechcite vedieť, mohlo by mi tu byť ešte horšie,“ uviedol hneď prvý oslovený pán. „Ako sa tu mám? Ako v nemocnici… Určite si však viem predstaviť, že inde je to podstatne lepšie,“ hovorí mladá študentka. „Joooj, pani, zlamal som sebe asi na tri razy ruku, ešči tu mušim paru dni poľežec. Nebyc mojej ženy, asi by som aj od hladu umrel. Tote suché rohlíky, co vám povim… Meno vam nedam, šak by mi ani tote rožky možno nedali…,“ posťažoval sa starší pán.

Nuž, aj ďalšie odpovede boli podobné. Sťažoval sa každý, ale povedať svoj názor verejne nechcel nik. „Veď tí ľudia na oddeleniach za to nemôžu. Myslím, že sa celkom snažia. Skôr by si mali prísť ľahnúť na jednotlivé oddelenia inkognito šéfovia z nemocnice a aj tí páni z parlamentu, aby videli realitu,“ skonštatovala postaršia pani.